Základnú školu vychodil v Pukanci, potom evanjelické lýceum v Banskej Štiavnici, kde 26. marca 1915 maturoval. Po maturite sa rozhodol ísť na teológiu. Jeho teologické štúdium bolo prerušované vojnou, v ktorej slúžil ako vojak na ruskom fronte. Ale aj tak bol 18. júla 1920 biskupom Samuleom Zochom ordinovaný. Po krátkom pôsobení v rodnom Pukanci sa stal v roku 1921 kaplánom v Turčianskom Sv. Martine a v tom istom roku farárom v Hornom Almáši, kde sa o tri roky neskôr oženil. V rokoch 1924 - 1932 pôsobil v Hybe a potom vo Veľkej pri Poprade. V roku 1935 bol zvolený za farára v Banskej Bystrici, kde pôsobil až do svojej smrti, od roku 1943 aj ako senior zvolenského seniorátu.
Z odstupu 60 rokov vyvstáva osobnosť Jána Bakossa nielen ako martýra popraveného nacistami, ale aj ako vzor kňaza, vzdelanca a vlastenca. Vzdelanosť bola vôbec jednou z charakteristických vlastností evanjelických kňazov. Bakoss ešte ako 32-ročný dedinský farár odchádza na polročný študijný pobyt do Nemecka. Zároveň plných deväť rokov rediguje týždenník Evanjelický posol spod Tatier. Sám publikoval okolo 500 článkov v rôznych časopisoch.
Druhou vlastnosťou seniora Bakossa, ktorá má čo povedať aj dnes, bolo jeho sociálne cítenie. Sám pochádzal z chudobnej rodiny a aj v zrelom veku bol nemajetný a nezištný. Po celý svoj život pomáhal ubiedeným a trpiacim. Pritom nebral ohľad na ich pôvod, či náboženstvo. Jeho práca vyvrcholila v Banskej Bystrici, kde založil základinu Skrytá bieda. Ale aj zachraňovaním rasovo prenasledovaných. Banskobystrickí kňazi Ján Bakoss a Juraj Holčík spolu s kaplánmi Júliusom Madarásom a Samuelom Velebným pokrstili cez vojnu niekoľko stoviek židovských spoluobčanov v snahe zachrániť ich pred deportáciou.
Kňazská i spoločenská aktivita priviedli seniora Bakossa do organizovaného boja za slobodu a demokraciu. Váhou svojej osobnosti sa dal do príprav Slovenského národného povstania, jedného z najväčších protihitlerovských povstaní. Ako člen Revolučného národného výboru sa musel senior Bakoss po obsadení Banskej Bystrice skrývať. Najprv u Bázlikov na fare v Nemeckej (dnes Partizánskej Ľupči), potom u švagra MUDr. Teodora Schwarza v Martine. Tam ho nacisti objavili a práve pred 60 rokmi, 31. januára 1945, popravili.
Bystričania po vojne pomenovali jednu z ulíc Banskej Bystrice menom Jána Bakossa. Tak ako toto pomenovanie vydržalo celých 60 rokov, tak by mala pretrvať aj pamiatka Jána Bakossa ako statočného evanjelického kňaza a slovenského vlastenca.
Posledný list Jána Bakossa z 30. 1. 1945
Drahí moji!
Front sa blíži, panuje aj tu akási nervozita a zdá sa mi, že aj ja budem musieť ísť ďalej. Používam tejto príležitosti, aby som Vám napísal týchto niekoľko riadkov. O seba nemám tak starosť, viacej o Vás. Pevne však verím, že len to sa stane s nami, čo Pán Boh dopustí. Ja pre seba si prosím len silnej viery a zdravia telesného, aby som všetko vládal prekonať, čo mi bude nadelené. Nádej nestrácam a všetko zmužile prenášam i keď mi je často veľmi smutno ... Nie div! Prosím Vás, aj Vy sa úplne odovzdajte do vôle Božej. Verte, že Pán Boh dobre myslí s nami i keď dovolí brodiť sa nám v hlbokých vodách súženia. Keď toto budem vedieť o Vás - všetko ľahšie prenesiem. Buďte mi vo všetkom opatrní a daj Vám Boh múdrosti vždy to a tak konať, čo najsprávnejšie. Ja Vám stadiaľto radiť neviem.
Drahí moji, ďakujem Vám za všetko. Myslím na Vás vo svojich modlitbách každý deň a tak robte aj Vy, to je najlepšie. Pán Boh vie, čo robí a prečo tak robí. Dá Vám sily všetko prekonať.
Ďakujem i Todovi za jeho láskavosť. Bez jeho pomoci bol by som sa tu mal dosť zle. Nech ho Pán Boh požehnáva a chráni.
Radostne sa prežíva všetko, keď vieme, že sa raz uvidíme... A tak Pán Boh Vás ochraňuj, drahí moji. Daj Vám sily prebojovať boj života ťažký a tešiť sa istotou, že zvíťazíme.
Autor: Prof. Beloslav Riečan