KRÁĽOVA HOĽA - Na cestu za prácou používajú dnes ľudia predovšetkým
vlaky, autobusy a samozrejme všadeprítomné autá. Sú však miesta, na ktoré sa,
najmä v zimnom období, nevyšplhá ani ten najvýkonejší automobil. Takým je aj
pracovisko najvyššie položeného televízneho vysielača v strednej Európe,
ktorý leží na nízkotatranskej Kráľovej holi. Obsluha sem jazdí výhradne
snehovým ratrakom.
Netradičným dopravným prostriedkom chodí do práce na takmer 2000 metrov
vysokú horu deväť technikov. "Horská cesta k vysielaču je v zime, pre sneh,
celkom neprejazdná," hovorí tunajší šéf techniky Jozef Králik. Ratrak je
preto neustále pripravený v podhorskom Šumiaci, aby v prípade potreby
prepravil ľudí, jedlo a potrebný materiál.
Zamestnanci rádiokomunikácii chodia do práce na turnusy, striedajú sa po
piatich dňoch. Raz za čas sa ohlási technika z iných rádiokomunikačných
pracovísk a raz do týždňa zoberie snežný voz upratovačku. Trinásťkilometrová
cesta úbočím na vysielač trvá v zime zhruba hodinu. "Až do polovice januára
sme chodili autami o päť kilometrov vyššie, pretože bolo snehu menej a cesta
bola priechodná," podotýka Králik.
Sledovať chod vysielača je pre mužov síce dosť monotónne, záruka šírenia
signálu pre tri televízie a štyri rádia však musí byť. "Sú dni, kedy se
skutočne nenudíme a pre včasnú výmenu opotrebovaných súčiastok nespíme i
niekoľko nocí," pripomína šéf.
Okrem stálého zvuku vysielačov je v tejto nadmorskej výške častou
zvukovou kulisou najmä, prudký vietor, dosahujúci veľakrát rychlosť viac ako
100 kilometrov za hodinu. V zime sa navyše na stotridsaťmetrovom stožiari s
parabolami tvorí námraza, ktorá sa občas odtrhne a padá na strechy obslužných
budov. "Niekedy spadne i stokilogramový kus ľadu a vtedy je tu doslova
zemetrasenie," hovorí Králik. Keď fúka najsilnejší severák, obsluha často i
celé hodiny nemože von. "Brány objektu totiž pre nápor silného vetra nikto
neotvorí," podotýka službukonajúci Martin Duraj.
V lete sa atraktívny vysielač stáva častým objektom návštevy turistov.
Kráľová hoľa je totiž východzím bodom pre tie najobtiažnejšie nízkotatranské
túry. Turisti však do budovy bez ohlásenia nemožu. "Ľudia chcú väčšinou
vedieť, čo tu robíme, ale chcú tiež informácie o turistických trasách,"
pripomíná Duraj. Najčastejšími hosťami sú vraj turisti z Českej republiky.
Ľudia sem ale neraz výjdu len za vidinou nádherného výhľadu. Najlepšia
scenéria je tu údajne na jeseň, kedy vidieť na vrcholky pohorí Mátra v
Maďarsku, na východoslovenské Vihorlatské vrchy a dokonca na vysielač na
Lysej hore v moravských Beskydách, ktorý je vzdušnou čiarou vzdialenzý takmer
150 kilometrov. "Keď vidíme kolegov v Čechách, je to sviatok a znak
vynikajúceho počasia," podotýká Králik.
Autor: Jozef Poliak
