Článok pokračuje pod video reklamou
Niekomu sa to podarilo zo dňa na deň, iný musel podstúpiť odvykaciu kúru, ďalší fajčí napriek mnohým predsavzatiam ďalej. Aký majú vzťah k fajčeniu starostovia obcí nášho regiónu, pamätajú si ešte na prvú alebo poslednú cigaretku?
Poturčenec je horší ako Turek, hovorievalo sa kedysi na Slovensku. Pri našej téme to znamená, že ten kto prestal fajčiť je zarytejším nepriateľom fajčenia ako ten, kto dúšok cigaretového dymu neokúsil nikdy. Starostka Poník Oľga Koscová, ktorá nefajčí už vyše pätnásť rokov, je na fajčiarov doslova alergická. Sama pritom v minulosti vyfajčila tri až päť a niekedy i viac cigariet denne. Vtedy jej to pomáhalo pri učení alebo v práci, dnes jej už cigarety nechýbajú, hoci roboty menej nemá. Tabaku dala definitívne zbohom tesne pred Štedrým dňom. Na predvianočnom stretnutí jej povedali, že fajčiar má pľúca ako potetované. Fajčiť prestala okamžite a dnes od neho odhovára všetkých dookola, najmä mladých ľudí.
Starosta Sebedína-Bečova Pavol Škamla je na rozdiel od svojej kolegyne k fajčiarom tolerantný. "Už skoro desať rokov nefajčím, ale nie som tvrdý zástanca nefajčiarov," hovorí. Fajčiť prestal 1. novembra 1995. Jednoducho si povedal, že za svoje peniaze si ďalej nebude ničiť zdravie a otravovať ľudí okolo seba. "Najhoršie bolo vydržať prvé dva-tri týždne, keď ma každý ponúkal," spomína po rokoch na prvé dni bez cigariet.
Fajčiarov zastupuje v našej ankete starosta Čerína Pavel Kmeť. V rokoch 1996-99 však nefajčil ani on. "Na Nový rok som si povedal, že nebudem fajčiť a tri roky som to bez problémov vydržal. Prvé tri mesiace som so sebou síce nosil škatuľku cigariet, ale keď som dostal na ne chuť, zobral som si cukrík...," hovorí P. Kmeť. Fajčiť začal opäť, keď ho na oslavách niekto zo známych ponúkol cigaretou a "potom to už išlo samo". Dnes opäť fajčí päť až desať denne, ale dodáva, že keby chcel prestať, nerobilo by mu to žiadny problém.
"V záujme zdravia sa dá zriecť aj tejto neresti," tvrdí starostka Nemeckej Anna Zvarová. Fajčiť začala na vysokej škole, prestala už ako zamestnaná o niekoľko rokov neskôr. "Po skúsenostiach s infarktom v rodine som si uvedomila, že zdravie je hlavné a prestala som zo dňa na deň.
