Sedíme v dvojizbovom byte. Viera zaína rozpráva svoj príbeh. Do šálky s kávou sa obas skotúa slza. Napriek bolestivým spomienkam Viera pôsobí spokojne a sebavedome. Trinás rokov manželstva s tyranom a paranoikom ju poznailo, ale nezlomilo. Svoj príbeh venuje všetkým ženám, ktoré sa ocitli v podobnej situácii a doposia nenašli odvahu zaa nový život.
Manžel ma oklamal už pred svadbou
„Ke sme sa zoznámili, bývalý manžel mal 33 rokov, ja osemnás. Už naše prvé milovanie neostalo bez následkov. Túžila som po dieatku, a tak sme sa po polronej známosti zobrali. Až tesne pred svadbou som sa dozvedela, že Igor už raz ženatý bol a v Bratislave má štvorronú dcérku. Rozplakala som sa a opýtala sa ho, preo mi to nepovedal na zaiatku. Tvrdil, že sa mi bál poveda pravdu, aby ma nestratil. Už v škole som hovorievala, že mne sa to nemôže sta, aby som si zobrala rozvedeného muža. A vidíte! Rodiia ma varovali, že vstupova do manželstva s klamstvom nie je rozumné. Ten, kto sa zaúbi, má ale na oiach klapky,“ povie Viera a oami pohladí fotku svojej staršej dcéry. Usmieva sa z nej 6-roné dievatko s mašou vo vlasoch. Dnes má 15 rokov. Pripravuje sa na prijímacie skúšky na strednú školu.
Kúpili sme si dom
„Niekoko mesiacov po svadbe sme žili oddelene. Manžel bol zamestnaný v Bratislave, a tak sme sa vídali len cez víkendy. úbila som ho. Narodila sa nám dcérka. Boli sme šastní. Prežívali sme najkrajšie chvíle. Bývali sme v dome mojich rodiov. Žila s nami stará aj prastará mama.
Po dvoch rokoch sme sa rozhodli osamostatni. Rodiia i starí rodiia mi šetrili od detstva a osi prispeli aj svokrovci, takže nebol problém kúpi dom. Presahovali sme sa do nie nového, ale vekého poschodového domu. Stál len niekoko metrov od rodiovského. Zariaovali sme si novú domácnos. Už v tomto období zaali prvé nezhody. Ja som mala inú predstavu o bývaní a manžel tiež inú. Aby bol pokoj, súhlasila som s prístavbou letnej kuchynky, chlievov, dielní. Všetko financovali moji rodiia. Roboty som sa nikdy nebála a tak, kým bol Igor v práci, rýovala som, sadila, navarila, upratala, skrátka, postarala som sa o celú domácnos. Bývala s nami aj starká a prastarká. Zo zaiatku mi to nepripadalo divné, že chod domácnosti sa financuje z ich dôchodku a mojej materskej. Ke som si pýtala výplatu, manžel mi tvrdil, že šetrí na to i ono. Vždy ma vedel presvedi, že to tak má by a že tak je to správne. Neskoršie som si už peniaze na domácnos od neho ani nepýtala. Vedela som, že je to zbytoné. Potom stratil zamestnanie. Takmer rok bol doma. S bývalým zamestnávateom sa súdil. Vlastne, súdil sa s viacerými, len ja som o tom nevedela. Zomrela prastará mama a narodila sa nám druhá dcérka. Starká sa presahovala k mame.“
Tvrdil mi, že som hlúpa
„Absurdnosti v našom vzahu sa stupovali. Ja som bola vždy tá hlúpa a neschopná. Za všetky neúspechy v zamestnaní vinil ma. Najskôr mi ubližoval len slovne, potom prišli prvé facky. Neskôr už aj kopance. Raz ma zhodil na zem. Kopal do ma v kanadách. Dcéry ma bránili. Na pohotovosti som tvrdila, že som spadla zo schodov. Klamala som! Aj vtedy, aj veakrát potom.“
Ke mala mladšia dcérka dva roky, našla si prácu. Z výplaty udržiavala domácnos a naalej znášala bitky. Obviovala sa z neschopnosti získa si jeho lásku a konene zaa ži normálny život. Túžila po pohladení, ktoré nemala. Po ase si našla známos. Mala výitky svedomia a o to usilovnejšie drela v záhrade, zamestnaní a aj v domácnosti. Netušila, že Igor už dovtedy vystriedal niekoko priateliek. Zaala študova na vysokej škole.
Dva roky pekla
A potom prišlo najhoršie obdobie jej života. Manžel ju nahovoril, aby dala v robote výpove a zaali spolone podnika v odbore, v ktorom sa ona cítila ako ryba vo vode. Rodiia jej aj vtedy dohovárali, aby si to rozmyslela, a ke sa už rozhodla da výpove, aby aspo trvala na tom, že aj ona sa stane spoloníkou v manželovej firme. Igor ju však opä presvedil, že pre rodinu bude lepšie, ak ona bude v pozícii zamestnanca. Špekulant !
„Nasledovali dva roky pekla. Pracovala som vo firme, nedostávala výplatu a ak som nechcela, aby moje deti hladovali, musela som prosi o každú korunu. Hanbila som sa ís k rodiom. Hanbila som sa za svoju biedu. Nemala som peniaze na stravu a nie to ešte na školu. Keby neboli deti, asi by som to vzdala. Dcéry ma držali nad vodou. Najhoršie na tom však bolo to, že manžel chcel zo ma spravi blázna.“
Presviedal ma,že som posadnutá
„Tvrdil, že ja aj moja mama sme posadnuté satanom, náš rod je prekliaty a dom treba da vysväti. Každý de mi to nezabudol zopakova aj päkrát. Nakoniec som tomu aj sama zaala veri. Raz ma zobral k psychotronikovi. Ordinoval v Banskej Bystrici. Ten nás poslal do kostola v Starých Horách. Už cestou mi bolo zle od žalúdka a tak niet divu, že som v kostole odpadla. Manželovi to vyhovovalo. Vraj sa utvrdil v tom, že som naozaj posadnutá a treba ma da liei. Stala som sa handrovou bábikou v jeho rukách. Vo firme si zaal robi, o chcel a pretože tomu, v om podnikal, nerozumel, zaala spolonos upada. Opä som si to odniesla ja. o však bolo najhoršie, zaal svoje tyranské a diktátorské metódy uplatova aj na deoch. Obidve museli vypomáha vo firme aj v noci. Netrápilo ho, že potom sú v škole unavené. Vtedy som sa spamätala. Zrazu som si uvedomila, že žijem s chorým lovekom, a nie ja, ale on je zrelý na psychiatriu. S dvoma taškami som odišla.“
Rozviedla sa a zaala nový život
Rozviedla sa. Ešte aj pri rozvodovom konaní Igor tvrdil, že jej matka je satan. Nepriznal si chybu. Ke si prišla po veci, zmlátil ju. Policajtom tvrdil, že sa len bránil. Staršej dcére napísal, že pre neho viac neexistuje. Nestretáva sa s demi, neposiela výživné a nemá záujem ani o majetkové vysporiadanie. Svojimi výmyslami zaažuje súdy a vyhadáva každukú príležitos, aby mohol svojej bývalej rodine ublíži... (Mená v príbehu sú zmenené.)
Teší nás, že "človečenstvo" nevymrelo. Týranej žene z nášho príbehu sa rozhodli pomôcť tieto firmy: Pobočka ČSOB v Dolnej ulici v Banskej Bystrici, Kúpele Brusno a Smrečina Holding, a. s. Riaditelia týchto firiem si od nás zakúpili 140 kusov našich novín. Časť tržby odovzdá šéfredaktorka MY Smer Magazín Erika Krčová spomínanej matke dvoch detí. Ďakujeme
