Za to, že stravou nezásoboval iba Nemcov, ale aj partizánov ho tí prví v piatok 16. februára 1945 vypálili. Zo 170 domov zostali len štyri. Všetkých mužov od 16 do 60 rokov Nemci odvliekli do pracovných táborov v Nemecku a Rakúsku. Od tejto smutnej udalosti uplynulo minulú stredu 60. rokov. Obyvatelia Priechodu si vypálenie obce pripomenuli pietnou spomienkou v miestnom kultúrnom dome a sv. omšou za padlých a trpiacich.
“Priechod bol poslednou zastávkou na ceste, ktorá viedla do dvoch významných partizánskych obcí Baláže a Kalište,” vysvetuje starosta obce Pavol Streok. Okrem toho bol Priechod aj poslednou obcou, “kde si obyvatelia dokázali dopestova obilie, zemiaky, zeleninu, i vychova kraviku, prasiatko, ovce a niektorí i pár koníkov, ktorými si navzájom pomáhali na poli i v lese,” opisuje neuveritenú potravinovú sebestanos starosta Priechodu. Naproti tomu nealeké obce Baláže a Kalište boli horskými dedinami, “kde sa toho urodilo vemi málo”. Priechod sa takto ocitol v nezávideniahodnej situácii. Musel zvládnu zásobovanie nielen obyvateov spomínaných dedín, ale aj partizánov. Avšak nielen to. O svoje sa hlásili aj Nemci, ktorí boli rozmiestnení na povstaleckom území.
“Zásobovaním obidvoch strán došlo neraz ku kurióznej situácii. Stávalo sa, že na oboch koncoch dediny sa naraz nachádzali zástupcovia oboch znepriatelených táborov. Takéto strety sa končili prestrelkou.” Za pomoc obidvom stranám boli obyvatelia Priechodu vystavení represáliám nielen zo strany Nemcov, ale aj partizánov. Práve za podanie pomocnej ruky partizánom zaplatil životom priechodský občan Michal Mlynarčík. “Zastrelili ho nemeckí špióni, keď zapriahal kone do voza naloženého senom pre partizánov,” dopĺňa starosta.
Podľa Pavla Strečka do Priechodu chodili pre potraviny častejšie partizáni ako Nemci. “Svoje požiadavky dávali partizáni vybubnovať a potom išli pred konzum prevziať potraviny. Tie naložili na vozy a niektorí z furmanov odviezol potraviny na Baláže. Keďže partizáni nenosili uniformy a v oblasti sa pohybovalo aj veľa provokatérov, obyvatelia Priechodu žili v stálej obave, či za pomoc nebudú potrestaní.” Trest nenechal na seba dlho čakať. “Napriek varovaniam nemeckého SS komanda akcie partizánov pokračovali. Nemci sa rozhodli radikálne zakročiť.”
K prepadu Priechodu došlo v skorých ranných hodinách v piatok 16. februára 1945. Nemci prekvapili nič netušiacich partizánov a maďarských dezertérov. Daniel Murgaš mal vtedy 18 rokov. “Mohlo byť okolo pol šiestej ráno. Išiel som pre vodu k obecnému vodovodu. Pred školou bol maďarský strážnik. Strážil asi 80 maďarských dezertérov, ktorí v nej bývali. Pristúpil som k nemu a spýtal sa ho, čo sa deje na Stráničke nad dedinou. On mi odpovedal: “Cvičenie. To nič, to partizán.” Išiel som teda do maštale a dal som koňom vodu. Zrazu som videl toho strážnika bežať hore dvorom. Božekal a stále hovoril istenem, istenem. Pribehol som teda do kuchyne a sadol som si ku sporáku. Vyzul som si kapec a obul baganču. Ako som si ju šnuroval, zrazu sa na kuchyni otvorili dvere. Stál v nich nemecký vojak. Tak ako som bol, s jedným kapcom a jednou bagančou, hneď som musel ísť,” spomína na osudové chvíle dnes 78 ročný Murgaš. Nemci ho aj s ostatnými mužmi z obce odvliekli do pracovného tábora v Rakúsku, z ktorého sa po dvoch mesiacoch vrátil domov.
„Po vtrhnutí Nemcov do Priechodu sa strhla prudká guľometná paľba podporovaná delostrelectvom. Partizáni na úteku a ich spolubojovníci, maďarskí dezertéri, utrpeli veľké straty. V boji podľa neoverených informácií prišlo o život 30 partizánov, 40 maďarských dezertérov a len 3 Nemci,” vysvetľuje starosta obce. O život prišiel počas vypálenia obce aj jeden jej obyvateľ. “Aby Nemci dostali z domov všetkých poskrývaných mužov, kričali hasiť, hasiť. Takto vyšiel z domu aj Ján Chaban. Za behu si pripevňoval k opasku požiarnickú sekerku. Nemci na neho kričali halt, halt. On však po nemecky nerozumel. Bežal ďalej, a tak ho Nemci zastrelili,” hovorí smutne ďalší svedok vypálenia obce Dominik Slobodník.
Po vypálení Priechodu opustili partizáni v priebehu necelých dvoch týždňov pre nedostatok potravín a nemeckú presilu Baláže a Kalište.