arých ľudí v Rakúsku. „Do cudziny chodia tiež rozvedené ženy, ktoré nemajú iné východisko ako sa postarať o deti alebo zaplatiť byt. Zatiaľ čo zarábajú v zahraničí, doma si platia nejakú pani, ktorá im dohliadne na deti. Tretiu skupinu tvoria mladé kočky, ktoré majú v cudzine možnosť lepšie si zarobiť. Zopakujú to párkrát a doma si môžu kúpiť byt...,“ vysvetľuje Dana. Finančný dôvod bol rozhodujúci aj pre ňu. Keď sa po materskej dovolenke vracala do práce, v nemocnici jej po desaťročnej praxi ponúkli len prácu pomocnej sestry. „Šesť alebo sedemtisíc mesačne, čo to je? Žena s dvomi deťmi a večné problémy s platením.“ Rozhodla sa, že to skúsi v zahraničí. Z prvej rodiny ušla po týždni s plačom. Za sedem dní však zarobila v prepočte 15 tisíc korún. Mala novú motiváciu. Prvé noci však nepreplakala len kvôli zlej nemčine či problémom v práci. Chýbali jej deti, ktoré nechala doma - päťročný Jakubko a o desať rokov staršia Lenka. Keďže s partnerom sa rozišla už dávnejšie, o ratolesti sa jej zatiaľ starajú mama s otcom. V zahraničí pracuje mesiac v kuse a potom je rovnaký čas doma. Keď odchádzala prvý raz, Kubko si trochu poplakal, ale o pár dní bol v pohode. Dcéra bola akurát v puberte a hoci sa z matkinho odchodu netešila ani ona, čoskoro zistila, že takýto stav má aj výhody. Matka jej konečne mohla kúpiť všetko, čo potrebovala. Možno ťažšie ako deti znášala zo začiatku odlúčenie matka. „Večer som sa riadne vyplakala. Je to strašné na psychiku. Človek si po čase síce zvykne, ale je to ťažké. O to krajšie sú však návraty...“ Teraz je už situácia iná, všetci si zvykli. „Deti sú síce smutné, ale som presvedčená, že ma ľúbia, vedia, že ja ľúbim ich. Veď to nerobím kvôli sebe, ale kvôli nim, aby sa mali dobre,“ hovorí pani Dana. Keď je doma, je mamou „na plný úväzok“ a s deťmi je viac než iné ženy, ktoré pracujú doma. Len starká stále božeká, kedy už konečne zostane doma. Vraj deti treba riadne opatriť. „Ale čo keď zostanem doma? Ak by som si aj zohnala robotu, už si neviem ani predstaviť, ako by som vyžila s dvomi deťmi z „normálneho“ platu,“ tvrdí pani Dana a na otázku, či predsa len neuvažuje o možnosti zamestnať sa na Slovensku niekedy v budúcnosti, odpovedá rezolútne: V žiadnom prípade!
Autor: Milan Kelemen