Predtým pracoval ako zoraďovač strojov v podniku Slovenka a kvôli rušeniu prevádzky ho prepustili. Tento skromný, vyučený strojár tak skončil v kotolni a len jeho blízke okolie vie, aké má zlaté ruky.
Cesta k vzácnym nástenným secesným hodinám, ktoré do priestorov detašovaného pracoviska Kancelárie prezidenta SR v Banskej Bystrici zapožičalo Novohradské múzeum, bola zaujímavá. Manželka riaditeľa vysokoškolských internátov pani Mrenová sa pri istej priležitosti ocitla v priestoroch Kancelárie prezidenta a uvidela starožitné nefunkčné hodiny. Dozvedela sa, že hodiny už boli aj polroka u špecialistov v Nemecku, ktorí ich vrátili ako neopraviteľné. Povedala pracovníkom Kancelárie, že pozná jedného odborníka, ktorý ich určite opraví. A tak sa k nim dostal Štefan Šmondrk, ktorý ich asi za mesiac vrátil opravené. Odmenou mu bola tisícka a fľaša...
„Sľúbil som, že to opravím a to som aj urobil. Musel som vyrobiť nové súčiastky, hodiny nemali ani závažie, chýbalo kyvadlo a kladky na závažie,“ hovorí Štefan Šmondrk. Nemal ešte hodiny, ktoré by neopravil, a to cez jeho ruky prešlo niekoľko desiatok pokazených hodín. Pamätá si na jedny vzácne, ktoré mali stĺpiky zo slonoviny a mohli byť až 150 rokov staré. Opravil aj tie. Ako tvrdí, hodinári starožitné hodiny nechcú opravovať, lebo je to veľmi náročné, najmä pri chýbajúcich súčiastkach. S úsmevom hovorí, že on doma podobné hodiny ani nemá, iba digitálne. Navyše, sám ani hodinky nenosí.
Riaditeľ vysokoškolských internátov Jozef Mrena, kde tento kurič so zlatými rukami pracuje, si ho nevie vynachváliť. Aj keď mu dá niečo urobiť, vždy to vraj vyšpekuluje tak, že to namiesto neho urobí nejaký stroj. To, čo navrhne, je však vždy efektívne a ušetrí sa. Doma aj v práci dokonca „na kolene“ zostrojil sústruh. Jediné, čo J. Mrenu hnevá je to, že Štefan je skromný a nevie si za svoju vysokoodbornú prácu „zapýtať“ peniaze. Na druhej strane je zasa zarážajúce, že ju nevedia ohodnotiť ani tí druhí.