Naši brankári sa nebozkávajú

Poverčivosťou sú najviac ,,postihnutí“ športovci a zvlášť futbaloví brankári. S dodržiavaním rôznych netradičných pravidiel idú ruka v ruke rituály. Azda najznámejším príkladom je bozk stopéra Laurenta Blanca na holú hlavu francúzskeho reprezentačného brankára Fabiena Bartheza a možno aj preto Francúzi získali titul majstrov sveta i Európy. Ako sú na tom s poverčivosťou slovenskí brankári?

Žlkovanova nešťastná
sobota štrnásteho
,,Pred každým zápasom sa potrebujem dobre vyspať a poriadne sa rozcvičiť. Potom by malo byť všetko v poriadku,“ tvrdí Róbert Žlkovan z druholigovej Kremničky, ktorý k poverčivosti nemá ďaleko. Zaujímavosťou je, že ,,Žlko“ sa vôbec nedesí piatku trinásteho, ale problémy prichádzajú o deň neskôr - v sobotu štrnásteho! ,,Tie zápasy pre mňa vždy dopadli zle. Neviem presne prečo, ale je to tak už veľmi veľa rokov. Spomínam si na jeden zo zápasov, keď som ešte chytal za Slovenskú Ľupču. Cestoval som s obavami, aby sme nedostali nejakú „kefu“ a prehrali sme 7:0!“

Kolenička dáva zlato ženám
,,Tesne pred zápasom, keď už sú mužstvá v dresoch pripravené na zápas, odkladám zo seba všetky zlaté retiazky. Tie potom dávam niekomu postrážiť, ale musí to byť vždy žena,“ priznáva svoje rituály Igor Kolenička. ,,Napríklad na Ponikách to bola stále tá istá. Na Starých Horách zase prvá, ktorú som zbadal v dave fanúšičiek,“ so smiechom dodáva Igor. Svoj rituál datuje od doby, keď začal chytávať za mužov. ,,Keď som to spravil po prvýkrát, vychytal som nulu. No nie vždy to platí.“ Medzi Koleničkove rituály patrí aj poklepanie všetkých troch žrdí, vždy v tom istom poradí. Ľavá, pravá žrď a nakoniec dvakrát brvno...
Iliaš musí byť na rozcvičke prvý
,,Talizmany síce nemám, ale pred každým stretnutím dodržiavam určitý rituál. Zo šatne odchádzam na rozcvičku ako prvý, ostatní spoluhráči prichádzajú až po mne. Mám aj svoj presný postup rozcvičky, ktorý vždy dodržujem,“ hovorí badínsky gólman Martin Iliaš. ,,Mám aj svoje obľúbené oblečenie. Dávam prednosť krátkym rukávom, nerád chytám v teplákoch. K čiernym trenírkam si vždy dávam biele štulpne. Ak nie, neprikladám tomu nijak vážny význam, ale v inom sa cítim horšie.“

Boroš neperie dres,
Kán visí na brvne
Brankár Dušan Boroš má tiež zaujímavý rituál. ,,Víťazný dres si nikdy neperiem,“ tvrdí. Jaroslav Teliar nie je poverčivý, ale napriek tomu má predzápasový postup. ,,Dotknem sa všetkých troch žrdí. Tejto tradície sa držím už od žiackych čias.“ S futbalovou bránou sú spojené aj ,,jánošíkovské“ zvyky brankára Nora Kána z Hiadľa. ,,Vždy sa pred zápasom na niekoľko sekúnd zavesím na brvno brány. Potom sa cítim dobre. Tento zvyk som si doniesol z malého futbalu. Robím to tak už zo tri roky a zvykol som si na to,“ priznáva hiadeľský brankár, ktorý ,,holduje“ aj menším rituálom. ,,Do brány si pred zápasom donesiem aj fľašu s vodou a čistý uterák. Toto mám zase odpozerané z Premier League. Robia to tak viacerí brankári. Uterák s fľašou však musí byť vždy z vnútornej strany pravej žrde. A za bránkovou čiarou...“