Šťastie je ako motor. Kým ho niekto „nenakopne“, ticho a nuda. Povedzme, taká pani Anna Giertlová. Chodila do roboty. Mala už dospelé deti, svoje krížovky, svoju úhľadnú písanku s receptami na koláče, skrátka pomaly a azda aj v pohode viedla vdovský, predpenzijný život.
Annin nezáujem čokoľvek meniť, však nijako nevoňal jej kolegom z práce. Videlo sa im predčasné, aby zdravá sympatická baba, ktorá si dokáže so všetkým poradiť, pomaly, ale isto, upadala do stereotypu. A tak jedného pekného dňa chytili kamarátkin osud do vlastných rúk. Na meniny dostala namiesto kvetov obálku. Žiadne peniaze, že kúp si sama, čo chceš. Listovú obálku so známkou, šekom za vyrovnané inzertné, vo vnútri text. Tak a tak, vdova s dospelými deťmi „bla, bla, blá“ a ešte jej k tomu rázne povedali: „Milá, zlatá, ty sama nebudeš! My ti priateľa nájdeme!“
Je to láska,
a hotovo
List dlho ležal v Anninej skrinke v obliekárni. Naostatok sa predsa len premohla, keď nič, aspoň sa zasmejeme. Na inzerát jej odpovedalo trinásť mužov. Či to boli aj chlapi, ťažko povedať,no ten, ktorého si vybrala jej sadol. Na prvý šup. Nasledovali telefonáty. Časté, hodinové, stále o niečom. Annine breznianske ucho si začalo zvykať na „neny, nescem, najbližšé vás naščívím“… Aj prišiel.
„Stalo sa to samé. Jednoducho, vedela som, že je to človek, ktorý mi vstúpi do života, a ja mu to s radosťou dovolím,“ hovorí Anna.
Dušan, Duško, drahý, prosto Annina „láska na diaľku“ je takisto vdovec. Keďže zatiaľ ešte pracuje a Anna je už na dôchodku, cestuje častejšie ona. Na rovine je hlavne v lete, ale aj teraz boli spolu celý január. Ich vzájomnú náklonnosť prijali aj deti z oboch strán. O zväzkoch a záväzkoch zatiaľ neuvažujú.
Či je šťastná
a koľko to už trvá?
„Mala som spokojné manželstvo. Dušan obstál v ťažkom období, keď mu žena ochorela na rakovinu. Vieme, že trafiť v tomto veku na partnera, s ktorým príde radosť a dokonalá súhra, je výnimočné. Doteraz nám to vydržalo. Tri roky a nejaký mesiac,“ upresňuje Anna.