Množstvo snehu, ktorého sa v revíroch breznianskeho okresu navrstvilo do metra, miestami až 1,5 metrovej výšky, naznačuje, že to lesná zver určite nemá ľahké. Napriek neprekonateľnému „manažmentu“ prírody, ktorá zariadila, že medveď pred zimou poslušne zalezie do brloha, problematické dni prežívajú najmä krehké srnky. Nebyť poľovníkov, ktorí zásobujú krmelce, mnohé z nich by zašli vysilením a hladom. Nehovoriac o tom, že práve vďaka sťaženému pohybu sú momentálne ideálnou korisťou pre šelmy. Centrom výskytu vlka sú Nízke Tatry. Dnes sú rozšírené po celom Slovensku. „Hlad je mrcha. Dve - tri svorky dokážu narobiť veľké škody. Medveď spí, žije z tuku, rovnako ako jazvec. Svišť, veverice a vtáky si robia zásoby. Srnčia a jelenia zver však určite trpí viac, ako po iné roky. Aj tak si myslím, že je v dobrej kondícii. Sneh totiž napadol pomerne neskoro. Keď sme boli pri krmelci, videli sme, že si berie jadrové aj objemové krmivo. V zimnom období sa sťahuje do nižších polôh, na slnečné stráne. Vyhľadáva miesta, kde sa ťaží drevo, ohrýza čečinu aj mäkké listnáče,“ hovorí tajomník Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu v Brezne Dušan Brozman. Súkromná rezervácia? Celková výmera poľovnej plochy v okrese Brezno je takmer 118 tisíc hektárov. Poľovné združenia obhospodarujú revíre na výmere vyše 45 tisíc hektárov. Práve vďaka dlhodobej starostlivosti o zachovanie a zdravý vývoj viacerých druhov lesnej zveri, žije v tamojších horách všetko. Rys, tetrov, hlucháň aj jariabok hôľny. „V Čechách nemajú medvede od roku l890. Nemci nemajú rysa. Posledný slabý areál vlka je v Pyrenejách. A potom sa dozviete, že u nás doma založili prvú súkromnú rezerváciu vlka na 50 hektároch. Neviete, či sa máte smiať, alebo zaplakať. Vlk potrebuje veľký areál, pohyb, migrovať za zverou. Poľujem 35 rokov a stretol som vlka len dva razy,“ tvrdí D. Brozman. Podľa neho na jar sa ukáže, čo zahynulo následkom nedávnej lesnej kalamity. Veľké straty však nepredpokladá. Spolieha sa na inštinkt fauny a príklad z Osrblia spred niekoľkých rokov. Zvieratá sa včas zhromaždili na voľných priestranstvách. Za najhoršie pre oslabenú zver označil voľne pobehujúce pytliacke psy a zberateľov zhodeného parožia. „Začal marec, už je to tu. Budú brúsiť po lesoch a uštvávať najmä zoslabnuté srnky,“ povedal. Skolená dospelá srna, zbavená vnútorností, teda aj s kožou a hlavou, vraj neváži viac ako 15 až 18 kilogramov! Čierny vrch - čierny deň O tom, že mnohé medvede na Slovensku zhýčkali turisti, ktorí nechávajú okolo chát zvyšky jedál, je známa vec. Najnebezpečnejšie sú stretnutia s medveďom v nerušených horách. Nad obcou Michalová, neďaleko Brezna, je poľovný revír, ktorého časť tvorí Čierny vrch. Medzi domácimi je považovaný za hubársky raj. Väčšina však práve kvôli medveďom a diviakom ho radšej v úctivej vzdialenosti obchádza. Jeden z trinástich členov tamojšieho poľovníckeho združenia Štefan Lacko sa vlani v októbri vybral s kamarátom poobzerať terén. Z jeho zážitku naskakujú zimomriavky. „On sa pustil jednou stranou mladiny ja druhou. Či medveď zacítil kamaráta a dal sa smerom ku mne, alebo som mu bol v ceste, netuším. Len odrazu stál na päť krokov odomňa. Na zadných a ceril zuby. Hlavou som mu siahal sotva do výšky predných láb. Automaticky som siahol na flintu, že vystrelím, ale v tom strachu mi nedošlo, že je zaistená. Odistil som, vyhodil náboje a znovu nabil. Ešte šťastie, že puška nevystrelila. Všetko, čo sa mohlo stať, som si uvedomil, až keď som si ľahol spať,“ opisuje Š. Lacko. Slovo odborníka Podľa zoológa nízkotatranského národného parku Stanislava Ondruša padnú po tejto zime menej vitálne, slabšie a choré jedince. O väčších úhynoch, okrem jedného kamzíka v Nízkych Tatrách, zatiaľ poznatky nemáme. Mŕtvola zvieraťa bola však v takom stave, že sa nedala určiť príčina. Počet medveďov v Nízkych Tatrách sa odhaduje na 80 až 100 kusov. Základ vlkov tvorí 30 až 35 kusov, čo však nemusí byť presné, pretože vlci migrujú. Stav rysov v poslednom období poklesol, preto je celoročne chránený. Ich počet sa odhaduje na 30 až 40 jedincov. Ako je na tom združenie so zásobami krmiva? „Zver má tak prispôsobený metabolizmus, že teraz veľa potravy nepotrebuje. Len sa udržiavať v kondícii. Prikrmujeme od jesene. Pomáhajú nám aj lesáci. Predseda Slavo Kupčok ho nielen zabezpečil, ale nám tiež požičiava snežný skuter. Inak by sme to museli vyvláčiť na chrbtoch a na bežkách,“ doplnil. Medvede vydurí až voda zo snehu, keď im zatečie do brloha. Laici si možno myslia, že také tristokilové telisko musí mať v zemi hotovú obývačku. Štefan Lacko tvrdí, že medveď zimuje v malej diere. Prednedávnom tiež zaregistroval, že sa v revíri výrazne premnožila kuna a bude ich treba preriediť. Kuna je skaza pre vtáctvo. Niekedy v 50. rokoch bola veľmi vzácna. Dámy pachtili po kunej kožušine. Podľa starých poľovníkov, dobrá krava stála vtedy 600 korún. Presne toľko sa platilo za jednu kunu!
