Článok pokračuje pod video reklamou
Koľko vetroviek, hrubých svetrov, ponožiek a ďalšieho teplého oblečenia by človek potreboval, aby to zvládol aspoň na pár sekúnd? To nevieme, ale zato poznáme človeka, ktory na to veľa šatstva nepotreboval a do takého extrémmneho chladu na niekoľko minút vliezol iba v trenírkach!
Nebol to pritom blázon a jeho kúsok šialenstvom, ale revolučným krokom v medicíne.
Známy športový lekár Ernest Caban z Banskej Bystrice liečebné používanie chladu, čiže kryoterapiu niekoľkokrát vyskúšal na vlastnej koži. Nie však u nás, ale na Morave v kúpeľoch Čeladná. V Poľsku účinky kryoterapie využívajú už dlhšie a naši severní susedia sú v tomto smere veľkými učiteľmi banskobystrických nadšencov. Tí už nebudú musieť za ,,zmrazením“ chodiť za hranice. Do konca marca sa bude môcť prvou kryokomorou pochváliť aj Slovensko. Postavia ju v Kremničke ako súčasť budúceho regeneračno-rehabilitačného centra!
Pohárik na odvahu? V žiadnom prípade. Pred vstupom do chladnej komory treba najmä chladnú hlavu. ,,Na začiatku musí človek prekonať psychickú bariéru,“ vraví E. Caban. ,,Prvýkrát cíti človek samozrejme silný chlad, ale potom je to úplne dobrý pocit. Najprv cítiť tupé bodanie po celom tele a potom príde pocit pálenia z chladu.“
Dá sa to prežiť. Doktor Caban to skúsil už trikrát a ostatný raz v Čeladnej si vychutnal naozajstnú zimu. ,,Teplota v komore je rozdielna, pri strope je približne o 10 až 15 stupňov vyššia, ako pri podlahe. Preto sme si čupli a tak sme chodili do kruhu.“
Totálnu ,,kosu“ v komore vyrába špeciálna plynná zmes. Vzduch je síce extremne chladný, ale zato suchý. ,,Z vlastnej skúsenosti - keď sme boli vo Fínsku, viem, že mínus 37 a 10-percentná vlhosť vzduchu je podstatne prijateľnejšia ako mínus 15 a 90-percentná vlhkosť. Tá je v komore minimálna, vzniká len vyparovaním z vydychovania, ale teplý vzduch sa okamžite mení na kryštáliky ľadu a padá na zem. Keby bola vlhkosť vzduchu vyššia, tak straty tepla v organizme sú ohromne veľké a to by viedlo k podchladeniu.“
Krátke trenky u mužov, či plavky u žien v kryokomore nie sú frajerina, patria k výbave. Okrem nich aj dreváky, ponožky, rukavice, páska cez uši a dýchacia maska. Ešte pred vstupom do samotnej komory, ktorá je vyložená drevom, prichádza na rad krátka adaptácia v ,,prípravke“, kde je ,,len“ okolo mínus 60 stupňov. Pobyt v samotnej kryokomore trvá 2 až 2,30 min.
Hlas doktora Cabana je lekársky vecný, no badať isté nadšenie. Kryoterapia dáva do pohybu množstvo hormónov, medzi inými aj tie, ktoré ovplyvňujú bolesť. Následné znižovanie prahu bolestivosti rozširuje možnosti pri liečbe ochorení pohybového aparátu najmä pri rehabilitácii.
Čo sa vlastne na periférii tela deje pri teplote mínus 130 stupňov? Doktor Caban: ,,Na povrchu kože dochádza k stiahnutiu kapilárnych ciev, následne pri zohriatí nasleduje 15 minút intenzívneho pohybu - bicykel, veslá, bežiaci pás a dochádza k prekrveniu periférie. Odplavujú sa všetky metabolity, voľné radikály, kyselina mliečna a tým sa urýchľuje regenerácia.“ Športovci vedia o čom to je.
Ale pozor, varuje doktor Caban. Po viac ako desiatich kúrach v kryokomore sa hormón testosteron dostáva do hodnôt, ktoré sú zakázané, pretože už predstavujú doping...
Do chladu takmer nahí!
Muži vchádzajú do komory v trenírkach, ženy v plavkách. Pravda, nie všetci do nej môžu. ,,Do komory nemôžu chodiť ľudia so zvýšenou potivosťou. Pot by v extrémnom chlade zamrzol a tvoril by sa ľad. Každý sa pred vstupom musí vyutierať do sucha. Dôležité je dýchanie, lekári odporúčajú radšej dva krátke nádychy a hlboký výdych.
