Upiekla už aj tank!

Takto nejako vyzerá zákulisie poriadnych dedinských svadieb, krstov, birmoviek a iných rodinných osláv. Vystrojiť hostinu pre sto - dvesto ľudí je vždy poriadna fuška, ale aj určitá forma prestíže. Kto chce, aby sa na dobroty spomínalo dlhšie než do druhého rána, musí mať istotu, že ho cukrár neobabre. Marta Kurajdová z Pohronskej Polhory si vybudovala dobré meno práve tým, že jej výrobky sú pripravené z čerstvých surovín, no hlavne, podomácky. Žiadne stužené tuky, žiadna strúhanka namiesto orechov, či pančovaný rum!
„Tí, čo to dokážu, tupia nielen remeslo, ale aj vlastné svedomie,“ hovorí. Množstvo pečiva od polhorskej cukrárky by sa už dalo rátať na kamióny. Piekla napríklad na svadbu, kde si jedna strana mladého páru objednala 900, no druhá až 2000 zákuskov! Torty sú jej špecialita.
„Snažím sa splniť požiadavky zákazníkov, aj čo sa týka ich tvaru, významu, alebo symboliky. Požiadavky sú však čoraz náročnejšie. Niektoré idú s dobou. V poslednom čase sú napríklad atraktívne mobilné telefóny.“ Dokonca upiekla tank! S pásmi na kolesách, v krycích kaki farbách. Nešiel do Žiliny ani „na Budapešť“, ale do Tisovca. Podľa všetkého mal urobiť radosť k 20. narodeninám. „Možno chlapcovi, čo slúžil v tankovej rote,“ korení smiechom istú pravdepodobnosť M. Kurajdová.
Kde berie vzory? V nezvyčajných prípadoch si pomáha hračkami. Podľa nich strihá šablóny. Krtkov, autá, morské panny a iné rozprávkové postavičky pre deti. Už piekla aj gitaru. Najviac patálií mala so strunami. Trhali sa. Doplnky totiž tvaruje z marcipánovej hmoty. M. Kurajdová zásobuje aj polhorskú cukráreň, jedinú z podobných prevádzok v okolí. „Väčšia návštevnosť býva v lete. V tomto období si prídu osladiť život najmä deti a školáci. Niekedy majú mamky problém dostať ich od stola.“ Na otázku, či pri všetkej zručnosti niekedy zlyhala, povedala. „Jednu objednávku som iba odmietla. Chceli odomňa trochu erotiky. Zdalo sa mi to pripečené,“ povedala.