Napriek tomu, že obec Pohronská Polhora patrí do územia národného parku Muránska planina, nemá vyriešenú kanalizáciu. Všetky splašky z domov, ktoré obýva vyše l700 ľudí, končia v potoku. Na pohlaď čistá Lipianka, prameniaca v Gajdošovskej doline, je vlastne stoka. Kto si to nepripúšťa, možno mení názor až v Michalovej. Tam sa totiž jej tok dopĺňa rovnakou „cestou“. Výstavba kanalizácie je otázkou dňa. Nikto však doposiaľ ani len nenaznačil, ktorý mesiac a rok aj skutočne nadíde. Polhora má momentálne dosť starostí s dostavbou a rekonštrukciou vodovodnej siete. Finančne si to jednoducho nemôže dovoliť. Myšlienka vybudovať kanalizáciu pre obe obce, vrátane spoločnej čistiarne odpadových vôd, je jediným rozumným riešením po ekonomickej, technickej i ekologickej stránke. Starý problém - stará otázka: Ako je možné, že krajina, ktorá si tak veľmi zakladá na prírodnom bohatstve, neberie prvoradý ohľad na oblasti, ktoré chce ponúknuť Európe a svetu? So žumpami a odpadovými rúrami ústiacimi do potoka? Podľa Hyacinty Tyčiakovej, starostky Pohronskej Polhory a zdravého úsudku jej obyvateľov, Ministerstvo životného prostredia a vláda SR by mali mať takéto územia obzvlášť „pod palcom“ a každú akciu, čo vyčistí chránené územia, materiálne podporovať. Platí to aj pre staré divoké skládky komunálneho odpadu. Jedna z nich hyzdí aj časť chotára v Pohronskej Polhore. „Keby som akokoľvek chcela, nemám na jej likvidáciu prostriedky. Museli by sme sa jej totiž zbaviť vo vlastnej réžii. Potrebujeme pritom investovať do opráv v budove základnej školy. Niektoré triedy sa začali prepadať. Na podlahách je to už značne viditeľné. Podľa statika priame nebezpečie nehrozí, no nechať to tak nemôžeme,“ naznačila H. Tyčiaková. Čiže. Prvé, druhé aj tretie pýta peniaze. Skládka s kanalizáciou milióny. Zatiaľ sú v nedohľadne.