Alebo známy starý cintorín, vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku s liatinovými krížmi, ktoré na začiatku 20. storočia vyrábali v Hronci. Nápadité ukážky salašníctva, súťaže furmanov a koniarov, vystúpenia heligonkárov pri michalskom jarmoku. Opäť je v poriadku strecha a fasáda na kostole… Lenže sú tiež veci „iného druhu“.
Starostke sa napríklad vonkoncom nepáči, že mnohí mudrujú, ako by čo obec mala a nerobí, no na zastupiteľstvá nechodia. Nanajvýš tí istí traja, prípadne ktosi, komu ide o osobný záujem. Ani z toho nemôže mať radosť, že sa určitá časť mladých ľudí nevie vpratať do kože. Konkrétne? V rámci rozsiahleho projektu so zameraním na voľný čas školákov, postavili deťom na okraji parku hojdačku. Už je znivočená. Momentálne stojí opretá o hasičskú zbrojnicu a čaká, kým ju znovu „nespojazdnia“. Rovnako dopadla aj nová drevená čakáreň pri autobusovej zastávke. Výplň, ktorá chránila otvorenú časť pred vetrom a špinou spod kolies, je fuč. Niekto ju vylámal.
Monika Adameková: - Je to tak. Pani starostka sa aj snaží, ale mladí tu..., to je úžas. Jedno sa spraví, druhé zničia. Namiesto toho, aby niečo vytvorili, kazia hotové. Mali by sa správať inak.
Lucia Adameková: - Mám na to iba jedno slovo. Vandalizmus. Obávam sa, či sa to vôbec oplatí opravovať.
Katarína Pindiaková (autorka projektu): - Je mi ľúto najmä detí, ktoré si hojdačku samé navrhli a namaľovali. Celý rok bola vyťažená, kým nenapadol sneh. Potom sa na nej niekto vyvŕšil. Hádam im len odkazujeme, že ak majú veľa energie, nech idú starým ľuďom odpratávať sneh. Prístrešok načali v noci na 26. decembra, vtedy sú zatvorené všetky krčmy. Asi nemali kam ísť, tak sa vybláznili na čakárni. Ráno som išla okolo nej do kostola.