Článok pokračuje pod video reklamou
Išlo o skutočne symbolické ceny. S vyrovnávaním kúpnopredajných čiastok, ktoré v priemere nepresahujú desaťtisíc korún je to však stále zložité. Najproblematickejšie sa získavajú v činžiaku s dvadsiatimi tromi bytmi. Nie je to inak ani s inkasom. Isté obdobie zostal celý „barák“ nasucho, lebo si ľudia neplatili za vodu. Z tých istých príčin ho dodávateľ odstavil aj od plynu. To naďalej trvá. Napodiv, s elektrinou ťažkosti nie sú. Hlavný dôvod, pre ktorý rómske rodiny do tohoto média ochotne investujú sú údajne televízory. Majú ich vraj rozsvietené od rána do večera. Otázkou je, čo nastane, ak dostanú faktúry za posledné zúčtovacie obdobie. „Sekera“ sa zrejme pribrúsi na obe strany. Kúria si totiž vyhrievacími telesami zapojenými do siete. Staré dlhy za celú obec, teda aj za majoritu predstavuje čiastka okolo štyroch miliónov korún. Začali sa navršovať potom, keď značná časť tamojších živiteľov rodín prišla o zamestnanie.
Väčšie hriechy nepoznáme?
„Napriek všetkému je mi tých spoluobčanov ľúto. Ráno, keď prichádzam do roboty už čakajú na rozdelenie úloh. Pritom efektívne pracujú prakticky dve hodiny denne. Veľa času sa stráca, kým preberú náradie. Potom sa dvakrát oženú metlami a už je jedenásta, termín vydávania stravy v školskej jedálni. Podľa mňa by bolo rozumnejšie prijať nejaký úzus, aby mohli pracovať dlhšie. Dva dni po osem hodín, ostatné by využili po fuškách. A čo?! Ak si zarobia akýmkoľvek spôsobom, je to len dobre. Viem, že sa bojuje proti čiernej práci. Myslím si však, že títo nevzdelaní a nekvalifikovaní to veľmi nevytrhnú,“ zdôvodňuje E. Gröne.
Značný kus práce odvádzajú rómski nezamestnaní pri separácii domového odpadu. Okrem toho vyrábajú napríklad betónové, armované kanalizačné poklopy. Také, čo nikto neukradne a nepobeží ich speňažiť do zberných surovín.
Všetko bude v ažurite, tvrdí štatutár
„Nikdy, pri žiadnom probléme, nezasahujem násilnícky. Keď si naši chlapi dajú pre niečo po pysku, je to ich vec. Ja frajera, ani siláka, čo zastáva úrad nerobím. Snažím sa pôsobiť slovom. Vysvetľujem. Vymáhanie podlžností rozhodne jednoduché nie je, ale spôsob už máme. Boli ľudia, ktorí neplatili vôbec. Jednu rodinu sme museli dokonca deložovať. Na deväťdesiat percent však môžem sľúbiť, že barák, kde je to najvypuklejšie si do konca júna účty vyrovná,“ tvrdí Zdeno Baran, štatutárny zástupca miestnych Rómov a predseda Občianskeho združenia Stred.
Mnohí o ňom hovoria, že je mäkký. Nie je. Iba ak sa na neho vyrukuje s otázkou, povedz, kam sa podejem s tromi deťmi. Vtedy naozaj zmäkne. „Deti sú prvoradé. Starí nech by išli pre mňa aj pod most. Starému stačí cigareta a má celý deň pokoj. Deti však automaticky nemajú školu, stravu, nemajú nič. Väčšinu rómskych chlapov z Valaskej, ktorí pracujú, zamestnali železiarne v Podbrezovej.“
Nestačí poznať abecedu
Zdeno je vyučený elektrikár s dvadsaťpäťročnou praxou. Podľa starostu bol skvelý fachman, Zdeno ho však okamžite opravuje: „Pán starosta, nehovorte mi zakaždým, boli ste. Ja som skvelý elektrikár! No dnes by som sa tým neuživil. Pre deväťdesiat percent Cigánov a tretinu bielych v dedine som vzorom,“ bráni sa. A aby to ešte zdôraznil so smiechom dodáva: „Niekedy sa nechám schválne „kopnúť“, tak mi tá elektrina chýba.“
Na otázku, či si nezamestnaní Rómovia už príliš nezvykli na pohodlie byť doma a koľkí by to okamžite zanechali, keby na blízku vyrástla fabrika, štatutár odpovedal: „Na sto percent všetci. Tí, čo podnikajú asi nie, no ostatní, ak by vedeli, že zarobia osem - deväť tisíc určite. Ja ich predsa poznám!“ Súhlasil ale, že nekvalifikovaní, ak by aj chytili „flek“, museli by sa uskromniť s horšie plateným miestom. Priznal tiež, že rómski rodičia málo pôsobia na deti, aby sa učili. S vysvedčením zo základnej školy sa totiž v budúcnosti nemusia dostať ani k lopate.
