V bystriansko-valaštianskom krase sa nachádza 39 evidovaných jaskynných priestorov. Najväčší z nich v pásme južnej časti Nízkych Tatier je Bystrianska jaskyňa. Časť starej, pôvodnej Valaskej stojí na Prepadlisku. Pätnásť metrov hlboká jaskyňa s podzemnými jazerami určite nedostala ten názov preto, že jej objaviteľa nič krajšie nenapadlo. Posledná udalosť z roku l964, ktorá narobila medzi miestnymi patričný rozruch je ešte v živej pamäti. V jednej stajni sa z čista jasna prepadol kôň. Najprv stratil pôdu pod zadnými nohami, nakoniec skončil v hĺbke deviatich metrov celý. Už dávno predtým ľudia pozorovali, že im v okolí domov klesajú hriadky, miznú fľaky obrábaného poľa, dokonca zemiaky odložené v pivnici. Nikto s tým však nešiel „na bubon“.
Obyvatelia tieto javy tajili. Nechceli, aby im geológovia pri prieskume narobili vo dvoroch ďalšie diery. Napokon však museli prijať riešenie. Domy sú preč, no Prepadlisko z času načas „funguje“. Naposledy dalo o sebe vedieť presne pred týždňom. Po prudkom odmäku sa z kopca nad cestou zosunula pôda. Okrem toho, že o pár metrov nižšie potislo masu rozmočenej pôdy a spolu s ňou aj niekoľko starých sliviek, nič vážnejšie sa nestalo.