„Keď drala školské lavice, chcela byť učiteľkou. Bola úspešnou lyžiarkou, mala vzťah k deťom, no napokon sa stala poštárkou na lazoch. No neľutuje! Tvrdý poštársky chlebíček ju naučil spoliehať sa len na seba a byť dobrým psychológom a poslucháčom. „Osudy ľudí bývajú rôzne. Smutné, veselé aj také s tragickým koncom. Každý dom na lazoch ukrýva príbeh. Väčšinou sú to príbehy o samote, mozoľoch a nekonečne dlhých zimných večeroch. Väčšina obyvateľov môjho rajónu má nad 70 rokov a tak nečudo, že zubatá mi pričasto fušuje do remesla,“ tvrdí 40-ročná Marka Ilčíková. Matka troch detí robí poštárku. Jej rajón je široký. Patrí do neho Drábsko, Sihla a niekoľko osád a lazov, roztrúsených po kopcoch v okolí najvyššej položenej obce na Slovensku, Lomu nad Rimavicou. Poštu roznáša autom, pešo aj na bežkách. Najviac sa vraj obáva psov. „Pred niekoľkými mesiacmi ma pohrýzol vlčiak. Z ničoho nič sa na mňa vyrútil. Ešteže som mu stačila strčiť do papule noviny. Ktovie akoby som bola dopadla, keby sa včas neobjavili domáci. Od strachu som zmeravela aj vtedy, keď našu poštu prepadli lupiči. Vedúcu ohrozovali pištoľou. Veľa razy na trase rozmýšľam, čo by som robila, keby ma prepadli. Nosím so sebou tajnú zbraň, ale človek nevie, akoby zareagoval. Medveďa som zatiaľ nestretla. No moja kolegyňa dodnes obchádza zastávku, pri ktorej ho videla,“ tvrdí sympatická poštárka. Kým roznesie zásielky, prejde pekných pár kilometrov. V zime, v páľave, v daždi, v mraze. Je poslom dobrých aj zlých správ. Za pätnásť rokov pozná trasu naspamäť. Robila aj ošetrovateľku. „Na vrchu Slatina bývali v chalúpke dvaja starkí. Teta mala na nohe gangrénu. Bolo jej ju treba previazať. Pochválili ma, že som to urobila lepšie ako doktor...“
V kraji v okolí Lomu nad Rimavicou nie je veľa pracovných príležitostí. Marka je rada, že robí prácu, ktorá ju baví. Teší sa na svojich starkých, na teplý čajík od vďačných vrchárov a na nádhernú prírodu. „ Taká predavačka je tiež celý deň na nohách a nevidí toľko krásy ako ja. Hoci je poštársky chlebíček tu na lazoch tvrdý, plusy víťazia nad mínusmi,“ usmieva sa Marka Ilčíková.