Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Krásne červené líčka? Chcelo to zjesť na Vianoce dve šípky

Na Luciu chodili dievčatá z Hrochote s figurínou, nazývanou Lucka. Pripomínalo to tak trochu vynášanie Moreny, hoci na dohľad už boli Vianoce.

Betlehemci z Tajova - prvá polovica 20. storočiaBetlehemci z Tajova - prvá polovica 20. storočia (Zdroj: archív OcÚ Tajov)

BANSKÁ BYSTRICA. Vianočné a predvianočné zvyky v Banskej Bystrici a okolí v podstate kopírovali celoslovenské tradície, predsa však sa medzi nimi našli aj krajové zvláštnosti. Napríklad v Šalkovej chodila s betlehemcami aj svojrázna vtipná postavička – „bžocha“, ktorá zvykla vyparatiť ľuďom drobné huncútstva.

Etnografka Stredoslovenského múzea Jana Nahálková hovorí, že veľmi zaujímavé sú aj lucijné zvyky z Hrochote. „Keď sa počas Lucie robili pochôdzky, na väčšine Slovenska  chodili za Lucky prezlečené  mladé dievčatá. Bývali oblečené v bielom a tváre mali zamúčené. Zvyčajne bývali  úplne ticho, nesmeli sa medzi sebou rozprávať a z kútov domov vymetali krídlami pavučiny a s nimi zlé sily,“ doplnila s tým, že hrochotský zvyk sa v tomto smere  dosť odlišoval. Dievčatá tu chodili po dedine s figurínou, vyrobenou zo starých handár a oblečenou do kroja, čo tak trochu pripomínalo jarné vynášanie Moreny. Zastavovali sa s ňou v domoch, zavinšovali a na záver pochôdzky si mladí zorganizovali zábavu, nazývanú „derele“.

Skryť Vypnúť reklamu

Betlehemské hry s baníckymi prvkami

Bohatá tradícia baníctva v Banskej Bystrici a okolí sa podľa etnografky premietla aj do betlehemských hier, ktoré boli divadelným sprítomnením Božieho narodenia. Hoci na väčšine Slovenska boli tieto hry ovplyvnené pastierskymi tradíciami, u nás sa v týchto hrách objavovali aj banícke prvky a postavy.

Advent bol aj malým pôstom

„Vianočné obdobie sa začínalo už adventom, kedy museli gazdovia a gazdiné urobiť v domoch pred sviatkami dokonalý poriadok,“ hovorí etnografka. Nebolo to iba bežné riadenie, ale naši predkovia išli až do takej hĺbky, že bielili steny, nanovo mazali podlahy a oprali všetko šatstvo zo skríň.

Dlhé hodiny si ženy máčali ruky v ľadovej vode na potokoch, zato pred sviatkami sa všetko doma lesklo a voňalo. „Všetko muselo byť do sviatkov hotové, lebo cez sviatky už bola zakázaná akákoľvek robota. Dokonca ani dreva sa rúbať nesmelo, všetko muselo byť prichystané dopredu,“ hovorí.

Skryť Vypnúť reklamu

Povolené bolo len nakŕmiť zvieratá, no akékoľvek ďalšie práce v maštaliach museli ľudia  stihnúť skôr.

Počas adventu sa však mali ľudia snažiť dať si do poriadku nielen svoje príbytky, ale aj svoje vlastné vnútro. Bolo to obdobie stíšenia, keď si mal dať človek do poriadku svoje vzťahy, udobriť sa s hnevníkmi, odprosiť tých, ktorým ublížil. K sviatočnému stolu si mali ľudia sadnúť spokojní a nerozhádaní. Počas adventu sa nekonali zábavy a svadby, preto ho nazývali aj malým pôstom. Týkalo sa to aj gastronómie našich predkov, kedy  nekonzumovali mäso, iba jednoduché jedlá a polievky.

Mágia začiatku bola plná pokory

Štedrý deň predstavoval podľa etnografky aj mágiu začiatku: “Čo ľudia  urobili a ako sa správali v ten deň, to malo platiť počas celého nasledujúceho roka. V ten deň nemali vzniknúť hádky, ľudia si nemali robiť prieky a všetko sa malo riešiť v pokoji.“

Skryť Vypnúť reklamu

Gazdiné vstávali na Štedrý deň už krátko po polnoci,  aby s vychádzajúcim slnkom mali napečený chlebík. Niekde dokonca chodili s cestom k ovocným stromom a oblepili ich chlebovým cestom, aby priniesli bohatú úrodu.

 Stromčeky zelené aj slamené

Výzdoba zďaleka nebola taká pompézna ako dnes. Kým k nám ešte neprenikla tradícia vianočných stromčekov ľudia si zdobili príbytky jednoduchou zeleňou a vetvičkami. Niekde si však vyrábali aj slamené stromčeky. Neskôr si zvykli stromčeky vešať na drevené hrady, čo malo praktický význam. Miestnosti zvyčajne nebývali veľké, schádzalo sa v nich množstvo ľudí a tak takéto stromčeky nezaberali priestor. Zdobili ich veľmi jednoducho – jabĺčkami, orechmi, neskôr aj kockami cukru v celofáne.

 Aj našich predkov chránilo červené vyšívanie na obruse

Jana Nahálková hovorí, že počas Štedrovečernej večere sa zišla celá rodina pri sviatočnom stole. Pritom stôl nebol pre našich predkov iba súčasť nábytku, ale predstavoval magický kultový predmet. Pred večerou sa naň rozložil čistý obrus, vyšitý červenou bavlnkou. V ochrannú silu červenej farby verili už naši predkovia. Etnografka dodáva: „Pod stôl sa dávala slama ako pripomienka príchodu Božieho syna na svet, ktorý sa narodil v maštaľke, okolo nôh  stola zas umiestnili železnú reťaz.“ Tá mala symbolizovať súdržnosť rodiny.

Počas večere mali mať členovia rodiny nohy na reťazi, aby sa zišli aj o rok.

Na stole nesmeli chýbať jablká, med, cesnak, modlitebná knižka, sviečka, soľ a chlieb. Všetko malo byť na stole pripravené dopredu. Naši predkovia totiž verili, že ak niekto od stola vstane a odíde, ďalších Vianoc sa nedožije.

 Najväčším darom bol vinš

Naši predkovia preferovali aj na Vianoce jednoduché jedlá, čo sa tradovalo predovšetkým v katolíckych rodinách. V mnohých evanjelických rodinách si časom dopriali aj mäsité pokrmy, napríklad klobásky. Takmer nikde však nechýbali opekance, či kapustová polievka a kysnuté koláče.

„Zo stola sa nesmelo nič odkladať až do Štefana. Ešte aj omrvinky z chleba sa dávali do siatin kvôli dobrej úrode, prípadne sa uložili ako súčasť budúcich liečiv. Verilo sa, že majú veľkú silu.“

Po večeri sa chodilo vinšovať. Keďže materiálne darčeky k nám prenikli až na prelome 19. a 20. storočia a aj tie boli jednoduché a určené predovšetkým deťom, spočiatku bol najväčším darom práve vinš. Prialo sa totiž to najcennejšie – zdravie, pokoj a šťastie.

 Tajomná noc priala veštbám

Vianoce boli na ľúbostnú mágiu ako stvorené. Zdravie a šťastie rodiny sa veštilo z jabĺčok, či orieškov, budúcnosť mladých dievčat dal o sebe tušiť mnohými znakmi: „Ak chcelo mať dievča krásne červené líčka, malo zjesť dve šípky. Na Horehroní sa napríklad tradovalo, že ak dievča spí na mužských nohaviciach, bude sa jej snívať o budúcom ženíchovi. Alebo ak zaklopalo na chlievik  a zvnútra sa ozvala svinka, verilo, že sa do roka vydá,“ hovorí etnografka.

Božie narodenie bolo dňom rodiny

Ani počas prvého sviatku vianočného sa ešte nesmelo odpratať zo stola po Štedrej večeri. V ten deň sa schádzali predovšetkým rodiny. Uvoľnenejším dňom už bol Štefan, kedy sa konali aj prvé zábavy. Dievčatá sa zvykli ráno umývať v potoku, aby mali peknú pleť a chlapci brodili kone. Ak primrzlo a potoky prestali zurčať, postačil im ľad a sneh.

Aj na Silvestra platila mágia začiatku

Jana Nahálková hovorí, že posledný deň v roku bol úplne odlišný od dnešného a pripomínal svojim charakterom skôr Štedrý deň. V tento deň sa schádzali členovia obecnej rady a volili si nielen richtára, ale aj obecného sluhu, či pastiera.

Silvestrovská večera bola veľmi podobná štedrovečernej a ani počas tohto dňa nechýbalo vinšovanie.

Aj počas prvého dňa Nového roka platila mágia začiatku, či ako tomu hovoríme dnes – ako na Nový rok, tak po celý rok.

Nič sa v tento deň nemohlo vymetať z rohov, lebo človek by si mohol vymiesť z neho aj šťastie. Medzi jedlami nemalo byť nič, čo má krídla, alebo rýchle nohy. Teda žiadna hydina, či zajac. Dôležité boli aj sny. Ľudia z Horehronia napríklad verili, že čo sa sníva počas silvestrovskej noci, to sa aj splní. Na Nový rok sa nesmelo šiť, lebo by popraskali prsty.

Celý vianočný cyklus vrcholili sviatkom Zjavenia pána, známeho ako Traja králi. Po dedinách chodili buď mládenci, prezlečení za Troch kráľov, alebo kňaz s miništrantmi. V kostoloch sa svätila trojkráľová voda a kňaz zvykol vysvätiť domy.

 

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Hygge ako životný štýl
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  5. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  6. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  7. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  8. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  9. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  10. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 713
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 31 242
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 472
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 232
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 825
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 604
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 208
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 839
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 535
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 740
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Skríningové testovanie sa v meste uskutoční cez víkend.

3 h
Zvážnica z Králik na Skalku je rozbitá, pri zjazdoch hrozia nepríjemné úrazy.

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

5 h
Preteky zrušili pre silný vietor a sneženie.

Výstrahu pre okresy Banská Bystrica a Brezno zvýšil Slovenský hydrometeorologický ústav na druhý stupeň.

7 h
Ilustračné foto.

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Brezne.

8 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

7 h

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

20. jan

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

24 h

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

19. jan

Už ste čítali?