BANSKÁ BYSTRICA. Posledné Vianoce, počas ktorých nám rozkvitali pred domami sedmokrásky a prvosienky, potom mrazivý prelom rokov, následne oteplenie s dažďom a teraz predzvesť nástupu arktickej zimy. Ani toto avizované výrazné ochladenie by však nemalo byť dlhé, lebo podľa desaťdňového predpovedného modelu SHMÚ ho opäť vystrieda oteplenie s dažďom.
Odborníci priebeh tejto zimy, ktorá pripomína hojdačku, predpokladali. Podpisuje sa na tom fenomén El Niňo, vinou ktorého je na celom svete veľmi premenlivé počasie. V prípade fenoménu ide o opakujúcu sa odchýlku od bežného prúdenia vody a vzduchu v Tichom oceáne, ktorá ovplyvňuje na počasie v rôznych častiach sveta.
Tieto rýchle zmeny počasia však dokážu poriadne otriasť nielen prírodou, ale ľudským organizmom. Psychológ Jindřich Cupák hovorí, že to môže mať negatívny vplyv na našu psychiku: „Sme súčasťou prírody a tak na narušenie biorytmov reaguje väčšina z nás tiež určitou rozkolísanosťou.“
Môže sa to podpísať na poklese našej výkonnosti, či nervozite.
Na Vianoce rozvkitli v mnohých záhradách kvety. (zdroj: SME - Ján Krošlák)Zvieratá reagujú na arktickú zimu úsporným režimom
Rýchle striedanie teplých a chladných období má negatívny dopad aj na lesnú zver. Tá sa ťažšie vyrovnáva s obdobím chladu. Dobrovoľný strážca prírody a ochranár Jaroslav Slašťan hovorí, že hoci sú živočíchy nášho pásma prispôsobené na zimy a proti chladu sú opatrené zimnou srsťou, arktické zimy môžu pre nich predstavovať problém. Ten sa neraz môže skončiť aj uhynutím: „Počas arktických zím sa u zvierat výrazne zvyšuje výdaj telesnej teploty a tým aj spotreba zásobných látok. Ak je akékoľvek zviera vystavené chladu, automaticky dochádza k termoregulácii, teda k potrebe tvorby tepla a následne aj spotrebe jeho energetických zásob. V prípade, že sú nízke teploty spojené so súvislou a hrubou vrstvou snehovej pokrývky, prichádza pre zvieratá obdobie hladu, zapríčinené nedostatkom potravy,“ doplnil s tým, že v takýchto prípadoch zvieratá fungujú v akomsi "úspornom režime". Tým si redukujú svoj energetický výdaj. Sú to práve na jeseň vytvorené tukové zásoby, ktoré predstavujú rýchlo mobilizovateľnú zásobu energie, potrebnej k udržaniu termoregulácie.
„Hladom a zimou fyzicky zoslabené zvieratá sú náchylnejšie na vírusové, či zápalové ochorenia, prípadne sa stávajú ľahkou korisťou šeliem,“ dodal.
Pri Starých Horách (zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
Prikrmovanie vtákov bude v najbližších dňoch veľmi aktuálne. (zdroj: SME - Ján Krošlák)Rastliny sa s teplotnými zmenami vyrovnajú pomerne dobre
Hoci počas posledných Vianoc sme mohli mať pocit, že rastliny sa prebúdzajú a niektoré dokonca zakvitli ako na jar, podľa docentky Ingrid Turisovej z Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici sa s tým dokáže príroda vysporiadať bez väčších problémov. Rastlinstvo je totiž v stave vegetačného pokoja a ani striedanie veľmi teplého a chladného počasia by tento režim narušiť nemali.
