DOLNÁ LEHOTA/ BANSKÁ BYSTRICA. Dlhodobo kritický stav národnej kultúrnej pamiatky – pamätníka druhej československej paradesantnej brigády blízko Dolnej Lehoty v okrese Brezno sa podarilo vyriešiť aspoň čiastočne. Z pamätníka sa už pred dlhším časom odlomil niekoľkotonový blok a výrazne narušil stavbu. Hoci túto – najohrozenejšiu časť sa podarilo obnoviť, na kompletnú rekonštrukciu stále chýba dostatok prostriedkov.
Starostka obce Viera Hudíková hovorí, že obnova odlomeného bloku stála približne 9 tisíc eur, podobnú sumu odhadujú aj na komplexnú obnovu pamätníka. „Podali sme grant a čakáme na výsledok,“ hovorí starostka s tým, že už v minulých rokoch sa obec snažila o to, aby pamiatku vzal pod svoju starostlivosť štát, napríklad prostredníctvom Múzea SNP v Banskej Bystrici. Zatiaľ však bez výsledku. „S obecným rozpočtom na starostlivosť o pamätník v budúcnosti nevystačíme,“ hovorí starostka.
Autorom výtvarného diela z roku 1976, ktoré je dominantou nízkotatranskej prírody v turistickej lokalite Krpáčovo, je banskobystrický sochár Jaroslav Kubička.
Tri obrovské padáky, ktoré najvýraznejšie vyznievajú z nadhľadov, symbolizujú boje druhej československej paradesantnej brigády. Tá sa na jeseň 1944 po potlačení Povstania stiahla z Banskej Bystrice pod Prašivú.
Na kritický stav pamiatky poukázala aj Zuzana Leškanič Majlingová zo Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici. Galéria spoločne s občianskym združením Arttoday pred časom v rámci dlhodobého projektu zmapovala a urobila súpis výtvarných diel z obdobia rokov 1945 – 2015. Hoci prioritne zaradili do súpisu diela z územia Banskej Bystrice, upozornili aj na niektoré významné exteriérové diela z regiónu. Práve Kubičkove „ padáky“ patria v súčasnosti k najviac zanedbaným dielam.
Cieľom projektu je vybudovať centrálnu evidenciu moderného výtvarného umenia a otvoriť diskusiu o súčasnom charaktere i postavení umenia vo verejnom priestore mesta a jeho možnej ochrane.
Pamätník v Krpáčove si presadili samotní členovia paradesantnej brigády
Manželka dnes už nežijúceho sochára Jaroslava Kubičku, známa banskobystrická historička architektúry Klára Kubičková približuje menej známe osudy pamätníka: „Návrh Jaroslava Kubičku v umeleckej súťaži pre priestor bývalého letiska Tri Duby získal v tom čase 2. miesto a 1. miesto získal sochár Vika z Bratislavy . Jeho návrh bol aj zrealizovaný v roku 1974 v chotári obce Badín pri Banskej Bystrici. V tom čase ešte žijúci príslušníci paradesantnej brigády však podporovali Kubičkov návrh a urobili všetko pre to, aby bol realizovaný v Nízkych Tatrách, blízko dolín, kde operovali po prechode SNP do hôr.“"
Kubičková dodala, že im bol blízky návrh, ktorý svojou monumentalitou a jednoznačným symbolom sochársky modelovaných tvarov ležiacich padákov pripomínal boj i smrť na týchto miestach: „Svojim sochárskym stvárnením to bol jedinečný a nevšedný pomník SNP. Bol jedným z prejavov prúdu nového symbolizmu v pomníkovej tvorbe východnej časti strednej Európy v 70-tych rokoch 20. storočia. Žiaľ, málo kvalitná realizácia - bez železobetónového skeletu a formou brigádnických prác nenechala dlho čakať na následky. Tvarované betónové časti pomníka odchádzajú. Som presvedčená, že pri obnove by nemalo ísť o reštaurovanie, ale o nutnosť kvalitnej stavebnej rekonštrukcie.“
Modely a dokumentácia pôvodného stavu pamätníka je viditeľná na výstave sochára v Stredoslovenskej galérii na Dolnej ulici v Banskej Bystrici, ktorá je tu sprístupnená do 21.februára.
Na prednej časti vidno, že sa ju podarilo dorobiť. Bola úplne odlomená. (zdroj: SME - Ján Krošlák)
Deštrukcie sú viditeľné. (zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
Model pamätníka na výstave v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici. (zdroj: archív Kláry Kubičkovej)
