Komu by sa aj nepáčila! Mala svoju vážnosť napriek tomu, že sa neleskla mercedesmi. Neskákalo sa z padáka, neponáralo do mora. Matúš Tesák z Pohronskej Polhory, vyštudovaný drevár, ktorý pracuje v bratislavskej dielni na výrobu huslí, sa ženil tak, ako chcel. S koňmi v záprahu, s kamarátmi v krojoch, pod omšou. Študentku Danku z Michalovej si „vytancoval“ v miestnom folklórnom súbore. Blonďavý kučeravý fešák dovtedy vykrúcal svoju partnerku, až sa mu z nej zatočila hlava. Láska ako remeň kľakla pred oltárom!
Najskôr však obe dediny, nevestina Michalová a Matúšova Polhora, zaplnili ulice. Keď prehrmel cez dva rady domov ovenčený rebrinák s muzikantami, za ním ďalšie kone a parádny koč, v dome nevesty už čakali. Starejší udrel trikrát valaškou: „Zistili sme, že v tomto dome vyrástla ruža, ktorú by sme chceli presadiť…“ Priplichtila sa aj postava preoblečená za Cigánku, nakoniec vošla do izby tá pravá. Nádherná, bielučká, nežná nevesta. Bol čas obrátiť a vydať sa ku kostolu. Dlho však nespievali, ďaleko nezašli. Na ceste, zahatanej brvnom, musel Matúško začrieť do vrecka. „Keď kceš od Hrnčiarikov a z Hrabľov ženu mať, musíš pálenky a peniaze dať, túto žrď prerezať, na prvô kúrenia a na halušky drievka prerúbať,“ žiadali miestni mládenci výkupné. „Aj na fakličky?“ opýtal sa šťastný ženích, keď pílil a ťal. Nebola to však posledná štácia. Poniže Hrablianskej ulice ho už vyzerali michalovské ženy. Podľa reťaze, natiahnutej cez asfaltku bolo jasné, že zaplatí ešte raz. „Veru tak,“ povedali. „Berieš nám z dediny ženu, nepustíme ťa, kým nedáš mýto.“
Kým mladí v chráme odriekali prísahu, na schodisku sa zhromaždil dav gratulantov. Chlapi nalievali, ženy núkali koláče. Svadba pokračovala v polhorskom hostinci. O polnoci prišli súboristi, dievčatá odviedli zavíjanku, mladí manželia sa prezliekli do kroja. Jediné, čo vypadlo zo „scenára“, bol únos nevesty. Napriek rôznym fintám, každá snaha márna. Matúš sa od Danky nevzdialil ani na krok. A to ešte netušil, že o pár hodín nájde doma v zaparenej maštali najkrajší dar. Žrebčeka. Tesákovská kobyla Fatima mala pritom termín o tri týždne skôr. Možno si pomyslela, zaslúžiš si, chlapče. Aj vydržala.