Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Návrh sa momentálne spracováva tak, aby ho do konca marca dostal sekretariát UNESCO v Paríži. TASR o tom informoval slovenský expert na ľudové umenie a generálny riaditeľ SĽUK-u Juraj Hamar.
Proces zápisu nie je jednoduchý, trvá minimálne dva roky. Do júna sekretariát UNESCO posúdi, či prihláška spĺňa všetky náležitosti a prípadne vyzve nominujúcu krajinu, aby nedostatky odstránila. O tom, či sa horehronský spev dostane na svetový zoznam, sa Slovensko dozvie až koncom budúceho roka. Platí pravidlo, že prvok, o ktorého zápis sa krajina usiluje, musí byť najskôr v národnom zozname. Z neho môže každý rok nominovať iba jeden.
V slovenskom reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva je v súčasnosti 11 prvkov. V januári tohto roka sa doň dostal práve horehronský spev a modrotlač. Ako priblížil Hamar, národná odborná komisia rozhodovala o prihlásení do svetového zoznamu iba horehronského spevu. Modrotlač totiž na budúci rok navrhne na zápis Rakúsko ako medzinárodnú nomináciu spoločne so Slovenskom, Českom a Nemeckom.
Spev je charakteristický intenzívnymi hrdelnými prejavmi s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľnými viachlasnými súzvukmi. Jeho tradícia vychádza z valašsko-pastierskeho spôsobu života. Slovensko má v hre ešte jeden návrh. Ten podalo vlani spoločne s Českou republikou. Ide o tradičné bábkarstvo. Medzivládny výbor UNESCO o ňom bude hlasovať koncom tohto roka. V celosvetovom zozname UNESCO má SR celkovo tri prvky. V roku 2008 sa doň zapísala fujara a jej hudba, v roku 2013 pribudla Terchovská muzika a vlani v decembri gajdy a gajdošská muzika.
ZDROJ: YOUTUBE
