Otvorte si chladničku a nazrite do nej. Máte tam živé, či mŕtve potraviny? (+FOTO)

Na Strednej odbornej škole pod Bánošom na tom založili zaujímavý projekt. Rodičov a deti chcú naučiť, že zdravými raňajkami sa všetko začína.

BANSKÁ BYSTRICA. Hoci sa Stredná odborná škola pod Bánošom nachádza na okraji sídliska Sásová, jej atmosféra doslova dýcha vidiekom. Aj počas zimy, kedy by mali úle s včielkami spať, tu narazíme na skupinku študentov a pedagógov, ktorí ich dôsledne prikrývajú sieťami. Ako nám vysvetlili, je to ochrana pred vtáctvom, ktoré sa pokúša k včelám - ako k možnej potrave dostať. A včely neustále ťukanie zobákov a dobíjanie sa do úľov pripravuje o pokoj.

Úľový vzduch nielen pre alergikov

Hneď v blízkosti úľov nás prekvapí malá drevená stavba, pripomínajúca saunu. Tu môžu ľudia počas sezóny vyskúšať úplnú novinku – vdychovanie úľového vzduchu. Liečebné účinky tejto metódy sa vraj pozitívne prejavujú nielen u alergikov, ale aj ľudí s opakujúcimi sa ochoreniami priedušiek.

Sloganom škola je – čo učíme, to robíme a riaditeľ školy Pavel Fiľo hovorí, že to myslia doslovne. Prax je pre nich rovnako dôležitá ako teoretická výučba a v škole to cítiť na každom kroku. Nájdete tu obrovské akvária, teráriá, voliéry s cudzokrajným vtáctvom, či stolárske dielne, kde si sami vyrábajú úle. Ale aj kvalitne vybavené priestory pre budúcich pekárov, cukrárov, či mäsiarov.

Obľúbené farmársky trhy, kde platíte bánošom

Školu dôverne pozná nielen každý Banskobystričan, ale aj ľudia zo širokého okolia. Počas sezóny sa tu konajú veľmi obľúbené farmárske trhy s otváraním a zatváraním Bánoša, ktoré sa pre ľudí stali synonymom kvalitnej domácej produkcie. „V spolupráci s vidieckym parlamentom sme hlavným organizátorom týchto trhov a zaviedli sme na nich aj vlastnú menu – bánoš. Umožňuje to subjektom, ktoré vyrábajú kvalitnú domácu produkciu, no nemajú pokladne, aby sa ich mohli zúčastniť tiež,“ dodáva riaditeľ.

Raňajky s domácim chlebom, maslom a medom

Riaditeľ hovorí, že začiatok všetkého je chuť jedla: „Vymeniť môžete auto a byt, ale nie žalúdok.“ K tomu, aby si človek uvedomil, čo konzumuje, preto vychovávajú nielen svojich študentov, ale rozbehli aj širšie projekty. Ich cieľom je upozorniť, že to, čo sa neraz objavuje na pultoch hypermarketov sú v podstate mŕtve potraviny. Mlieka s niekoľkomesačnou trvanlivosťou, alebo chlieb, ktorý sa u nás len dopeká, no základ na jeho výrobu je privezený z veľkej diaľky.

„Rozbehli sme napríklad aktivitu Tradičné raňajky, s ktorou oslovujeme predškolské zariadenia a vysvetľujeme im hodnotu mlieka, masla a medu, ktoré pochádzajú od prvovýrobcov v regióne. A porovnávame to s tým, aké hodnoty by deti dostali, ak by tieto potraviny nakúpili vo veľkých reťazcoch,“ hovorí riaditeľ.

Lebo nie je chlieb ako chlieb a med ako med. Ak deti dostanú živé potraviny od prvovýrobcov v regióne, je to veľkým plusom pre ich zdravie. A na druhej strane – ak budú môcť prvovýrobcovia dodávať potraviny za normálne ceny, zvýši sa ich profit a nebudú musieť opúšťať vidiek. Ak budú prosperovať, bude to prínosom pre celú krajinu. „Keď o tom presvedčíme rodičov a tí zas verejných obstarávateľov, urobíme veľmi prospešnú vec,“ dodáva riaditeľ.

Spolupracujú v tomto smere aj potravinárskou fakultou STU, aby mali v rukách objektívne markery živých a mŕtvych potravín. Na tom založili aj výučbu vo svojich odboroch – či už ide o budúcich pekárov, mäsiarov, cukrárov, či včelárov. Lebo všetky ich produkty musia byť kvalitné a čerstvé.

Od úľov po med

Jednoročný učebný odbor včelár je určený pre absolventov, ktorí získali minimálne stredné odborné vzdelanie. Je oň obrovský záujem a dá študovať ako dennou, tak aj externou formou. Budúci včelár sa tu naučí všetko podstatné – od výroby úľa až po výrobu medu a včelích produktov, či marketingu v oblasti včiel.

V študijnom odbore podnikanie v chovoch spoločenských, cudzokrajných a malých zvierat zas mnohých študentov lákajú kvalitne vybavené praktické učebne priamo v areáli školy. Sami sa starajú o akvária, teráriá a klietky pre cudzokrajných vtákov. Druháčka Karin Záhorčáková mala spočiatku strach vziať do ruky plaza – agamu, či papagája s ostrým zobákom. Dnes je to pre ňu úplná samozrejmosť.