V dňoch 15. 2. – 19. 2. 2016 sa štvrtina všetkých učiteľov FF UMB zapojila do ostrého štrajku na podporu aktivít Iniciatívy slovenských učiteľov. Pripojili sa tak k výzve Iniciatívy vysokoškolských učiteľov a bez formulovania vlastných požiadaviek sa solidárne postavili za štrajkujúcich pracovníkov regionálneho školstva, pretože slovenský vzdelávací systém ako celok potrebuje výrazné zmeny. Zvýšenie platov učiteľov je len jednou z nich a nie tou najpodstatnejšou.
Počas piatich dní intenzívneho diania sa na pôde fakulty opakovane stretli kolegovia zo základných, stredných škôl a z vysokej školy. Žiadne mediálne sprostredkovanie nenahradí živý dialóg aktérov diskusií. Nikde inde sme si naliehavejšie neuvedomili rozsah motívov, z ktorých sa zdvihla vlna nespokojnosti kulminujúca štrajkom. Na ich pozadí sa finančné ohodnotenie javilo temer okrajovo.
Stretli sa vysokoškolskí učitelia a otvorene hovorili o stave humanitných vied a humanitných študijných programov na Slovensku. Príčinu ich nelichotivého renomé videli nielen v nepriazni spoločenského okolia, dominancii technických či prírodných vied, alebo v poddimenzovanom financovaní. Nebýva často príležitosť, aby sme si otvorene priznali, že značná časť zodpovednosti spočíva na samotných reprezentantoch humanitno-vednej sféry.
Počas uplynulých dní sa naskytla. A predovšetkým – stretli sa učitelia všetkých stupňov škôl s vysokoškolskými študentmi učiteľských i neučiteľských programov. S radosťou sme si potvrdili skúsenosť, že časť vysokoškolákov nielenže nie je ľahostajná k problémom dnešných dní, ale dokáže prenikavo formulovať ich podstatu a citlivo vníma morálnu stránku konania a rozhodovania sa.
Výnimočné dni sú zo svojej podstaty časovo limitované. Vraciame sa k bežným povinnostiam, no cítime, že nie sme rovnakí ako pred týždňom. Je čas zhrnúť prežitú skúsenosť. Štrajk je vybočením z každodennosti, príležitosťou opýtať sa na základné, principiálne veci, uvedomiť si, že rámce, v ktorých pracujeme a žijeme, nie sú samozrejmé ani nemenné. Štrajk, do ktorého po učiteľoch nižších stupňov vzdelávania vstúpili vysokoškolskí pedagógovia, má symbolickú hodnotu, je gestom solidarity ľudí prepojených vzájomne súvisiacimi problémami.
Štrajk však zároveň aktivizuje „nebezpečnú“ energiu kritického myslenia, v zabehnutom systéme sa odrazu presne ukážu jeho zbytočné, chybné, až absurdné súčasti, formulujú sa konkrétne možnosti jeho zmeny a rastie chuť uskutočňovať ich. Štrajk uvoľnil nahromadenú frustráciu učiteľov. Výsledkom nie je deštruktívny rozvrat poriadku a „pokojnej práce“, ale nárast tvorivej energie. Schopní, kvalitní učitelia mocnejšie pocítili, že oni sú v službe novým generáciám najdôležitejší, že najlepšie poznajú problémy praxe, tiež mnohé ich príčiny, a že by dokázali účinne prispieť k pozitívnym zmenám – štátnou vzdelávacou politikou počnúc a detailmi školskej prevádzky končiac.
Štátna reprezentácia vo svojich reakciách často redukuje nespokojnosť učiteľov na požiadavku zvýšenia platov. To, čo štrajk v časti učiteľov prebudil, je pre ktorúkoľvek vládu oveľa závažnejším problémom ako (prípadný) nárast výdavkov v rezorte školstva. Mnohých oslobodil od strachu, prebral z ľahostajnosti, vytrhol z rezignácie. Vytvoril platformu slobodného a otvoreného prejavovania názorov.
Umožnil pocítiť solidaritu ľudí spojených spoločnými ideami. Štrajk ako nátlaková akcia voči oficiálnej moci nie je silný len svojou dĺžkou a rozsahom. Dôležitý je i obsah toho, o čo sa zasadzuje. Ak účastníci protestnej akcie minulých dní teraz presnejšie vidia zmysel svojich nasledujúcich každodenných aktivít, ale aj význam budúcich sporov či bojov, ak o tom dokážu navzájom komunikovať, nebude ťažké nájsť pre presadzovanie nápravy nášho vzdelávacieho systému účinné nástroje – ani v podobe ďalších prejavov občiansko-profesionálnej nespokojnosti.
Energiu štrajku prenášame do našej budúcnosti, využime ju pri dotváraní odborne poctivého, hodnotovo vyhraneného a sebavedomého učiteľského stavu, ktorého hlas nebude môcť ignorovať ktorákoľvek reprezentácia štátnej moci.
Banská Bystrica 22. 2. 2016
