BANSKÁ BYSTRICA. Za investičnou pomocou 20 miliónov eur v Banskej Bystrici môže byť snaha Smeru zlepšiť si volebné skóre, ale aj podporiť kandidátov z banskobystrického okolia, ktorí majú na volebnej listine výrazné zastúpenie. Vláda tým podľa politológov chce dať ľuďom signál, že dokáže zabezpečiť prácu aj v chudobnejších regiónoch.
Investíciu 89 miliónov eur neznámej spoločnosti RKN Global so záhadným pozadím ohlásil premiér Robert Fico uplynulý víkend. Vláda by mala investičnú pomoc vo výške 20 miliónov eur schvaľovať len tri dni pred voľbami. Vláda sľubuje, že nový závod má vytvoriť 1200 pracovných miest s priemerným zárobkom 1400 eur.
Smer má pritom v meste aj okrese Banská Bystrica mierne podpriemernú voličskú podporu, tvrdí volebný geograf Tibor Madleňák. Voliči tu skôr uprednostňujú pravicové strany. „Zo strany Smeru ide o politický marketing, ukazujúci podporu chudobnejším regiónom,“ hovorí. Madleňák pripomína, že Smer aj pred župnými voľbami v roku 2014 čelil kritike, že vláda chudobný región zanedbáva.
Vládna strana sa podľa neho nesnaží prezentáciou investície získať viac hlasov len z banskobystrického regiónu, ide o zacielenie sa na všetkých voličov. O úspechu tejto politickej stratégie však pochybuje.
Dzurinda voličov v Hrhove povzbudil
V prípade, že by sa investícia po voľbách nerealizovala, nebolo by to prvýkrát, keď strana krátko pred parlamentnými voľbami sľúbila závod, ktorý napokon neprišiel.
Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda sľúbil desať dní pred parlamentnými voľbami v roku 2006 investíciu v Spišskom Hrhove, ktorá mala vytvoriť viac ako tisíc miest. Americká firma Nordman s nejasnou vlastníckou štruktúrou mala preinvestovať 416 miliónov eur a vláda jej predbežne sľúbila pomoc 26,4 milióna eur. Fabrika v levočskom okrese zostala po voľbách iba nesplneným sľubom.
V okrese Levoča má v porovnaní s celkovými volebnými výsledkami nadpriemernú podporu KDH a priemernú SDKÚ. „Vyjadrenie Dzurindu v roku 2006 mohlo zohrať úlohu pri lepšom výsledku,“ pripúšťa Madleňák.
Kým vo voľbách v roku 2002 získala SDKÚ v Hrhove 18 percent, o štyri neskôr po ohlasovanej investícii sa vyšplhala na 30,5 percent. Madleňák hovorí, že podpora SDKÚ stúpla aj v najbližších obciach v okolí Hrhova, zisk v okrese Levoča však kopíroval celkové volebné výsledky. V porovnaní s predchádzajúcimi voľbami sa zvýšil len o dve percentá.
„Úlohu zohralo možno aj to, že Dzurinda zo Spiša pochádzal a chcel využiť potenciál strany, ktorý tu mala,“ vysvetľuje Madleňák.
Investícia Smeru skôr nepomôže
Ak si Banskú Bystricu nevybral investor, Smer sa mohol riadiť tým, aby bol výber miesta uveriteľný, myslí si politológ Pavol Baboš. „Nie je tam veľa závodov, ako napríklad v Žiline a na rozdiel od chudobných regiónov na východe je tam vybudovaná infraštruktúra,“ hovorí.
Rovnako si myslí, že za ohlásenou pomocou vlády je snaha o získanie voličov. „Ide o vytvorenie obrazu Fica, ktorý prináša prácu ľuďom na Slovensku,“ hovorí Baboš. Informácia o príchode investora podľa neho nemôže urobiť z nevoliča Smeru jeho voliča. Mohla by však zapôsobiť na váhajúcich voličov, ktorí sa rozhodujú, či ísť voliť Smer, alebo neísť voliť nikoho.
Medializovanie témy môže Smeru uškodiť len v prípade, že by o investícii negatívne informovali aj televízie. „Majú totiž na voličov väčší vplyv než printové médiá,“ upozorňuje Baboš.
Vplyv na preferencie Smeru neočakáva ani Madleňák. „Je rozdiel porovnávať investíciu v malej obci ako Hrhov a takmer 80-tisícové mesto,“ vysvetľuje.
Za závodom v Banskej Bystrici môže byť podľa neho aj podpora kampane kandidátov Smeru z okolia. Trojkou je napríklad šéf parlamentu Peter Pellegrini, na štrnástom mieste je šéfka poslaneckého klubu Jana Laššáková a za ňou nasleduje podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny.
