BANSKÁ BYSTRICA. Zlepšiť život detí s onkologickými a život limitujúcimi ochoreniami – o to sa už od roku 2002 snaží občianske združenie Svetielko nádeje, ktoré pôsobí pri Detskej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici.
O tom, čo sa im za posledný rok podarilo zrealizovať a čo plánujú v blízkej budúcnosti, sme sa porozprávali s primárom Kliniky pediatrickej onkológie a hematológie a súčasne predsedom združenia Svetielko nádeje MUDr. PAVLOM BICIANOM.
„Za posledný rok sa nám podarilo priniesť viacero pozitívnych noviniek pre skvalitnenie života našich pacientov, ale aj ich rodín. Lebo rakovina je ochorenie, ktorým síce trpí dieťa, no zároveň táto skutočnosť silno zasiahne celú rodinu,“ hovorí primár.
Za veľký prínos preto považuje napríklad skutočnosť, že sa im podarilo na klinike zabezpečiť pre deti liečebnú pedagogičku. Tá pomáhať deťom cez arteterepiu a muzikoterapiu vyrovnávať sa s ochorením, ale aj s izoláciou od prostredia, v ktorom doteraz žili.
Navyše, v pláne má združenie aj ďalšiu myšlienku. Keďže skoro všetky deti na svete milujú zvieratká a ich pozitívny vplyv na psychiku ľudí dokazujú aj rôzne štúdie, ako pilotný projekt by chceli spustiť v nemocnici kanisterapiu. Zatiaľ prácu so špeciálne cvičenými psíkmi odskúšali na stretnutí rodín, ktoré prišli kvôli ochoreniu o svoje deti. „Čakáme momentálne na vyjadrenie ministerstva zdravotníctva, akým spôsobom bude možné realizovať túto činnosť priamo v nemocnici,“ dodal doktor Bician.
Kontakt so psom prispieva k psychickej aj fyzickej pohode
Projekt by chceli robiť pravidelne už od leta predbežne jeden krát v týždni v priestoroch čakárne. Ak to podmienky umožnia, časom by chceli odskúšať kanisterapiu priamo na oddelení, napríklad v rámci fyziatricko – rehabilitačných aktivít. Podľa primára by to mohla byť pre deti veľká motivácia napríklad počas cvičenia.
Za rovnako dôležité označil primár plány Svetielka nádeje na vytvorenia miesta psychológa. Ten by pomáhal nielen deťom a sprevádzajúcim osobám zvládať náročnú situáciu , ale napríklad aj personálu na oddelení. Primár vysvetľuje: „Keď ochorie dieťa, zasiahne to celú rodinu. Sprevádzajúce osoby sú na tom neraz po psychickej stránke ešte horšie, ako dieťa samotné. K nim prvým sa dostávajú informácie o tom, že dieťa je vážne choré, že liečba má často nepríjemné sprievodné účinky, alebo že v niektorých prípadoch ani nemusí zabrať. Dôležité je hovoriť pravdu, no jej spracovanie je pre blízkych niekedy dlhodobá záležitosť. Práve psychológ im môže pomôcť takéto situácie zvládnuť čo najlepšie.
Často však potrebujú pomoc napríklad aj zdravotné sestry. Stretávajú sa denne so situáciami, od ktorých sa nedá celkom odosobniť a kde pomerne rýchlo môže nastúpiť syndróm vyhorenia.
Počet zamestnancov mobilného hospicu chcú zvýšiť
Súčasťou aktivít Svetielka nádeje je aj mobilný hospic. Prostredníctvom neho môžu deti v terminálnom štádiu ochorenia stráviť posledné dni svojho života v domácom prostredí. V druhom polroku minulého roka chodil mobilný hospic do rodín ôsmich detí, pričom nešlo iba o pacientov s onkologickými ochoreniami. Primár hovorí, že vzorom pre nich je hospic vo Varšave. „Je naozaj veľmi náročné zvládnuť to tak, aby sme mohli byť k dispozícii sedem dní v týždni a 24 hodín denne. Prácu pre mobilný hospic nám na dohodu zabezpečuje sedem lekárov a dve sestry. Je to málo, potrebovali by sme prijať ešte dve sestry,“ hovorí. Do tímu by sa im však zišiel aj psychológ, či liečebný pedagóg.
Pomáhajú aj v situáciách, keď rodina o dieťa príde a organizujú napríklad stretnutia pre rodiny s takýmto osudom.
Byt v areáli nemocnice je výraznou pomocou
Ak dieťa ochorie, vážne tým utrpia aj vzťahy v rodine. Zväčša ho totiž počas dlhej liečby sprevádza v nemocnici matka, ktorá v rodine chýba. Práve tu je veľkou pomocou moderný byt v areáli nemocnice, ktoré Svetielko nádeje zariadilo a dalo do užívania v minulom roku. Využívajú ho nielen príbuzní detí a rodiny tak opäť majú šancu byť spolu napríklad cez víkendy, ale napríklad aj rodiny s malými pacientmi, ktorí chodia ambulantne napríklad na rádioterapiu. Ide hlavne o prípady, keď hospitalizácia na oddelení nie je nutná.
Primár oddelenia hematológie P. Bician s hokejistom Michalom Handzušom počas vlaňajšieho odovzdávania bytu pre rodiny chorých detí. (zdroj: SME - Ján Krošlák )Pomoc tým, ktorí pomáhajú
K veľkým plánom patrí aj vybudovanie takzvaného respitného centra. Slúžiť bude rodičom, ktorí sa dlhodobo starajú o choré dieťa. „Ak mám toto centrum priblížiť v skratke, tak ide o centrum, ktoré má pomáhať tým, ktorí pomáhajú,“ dodal primár. Rodičia, či starí rodičia sú starostlivosťou o choré dieťa plne vyťažení, neraz je to doslova 24 – hodinová pohotovosť bez možnosti oddychu a relaxu. Deň po dni, týždeň po týždni, no neraz celé mesiace, či roky. V respitnom centre by si mohli oddýchnuť a zrelaxovať, pričom o ich dieťa by sa zatiaľ starali odborníci.
Podporiť môžete aj vy aktivity a projekty Svetielka nádeje zaslaním SMS v hodnote 2 Eurá na číslo 877 s textom: DMS SVETIELKO, alebo darovaním 2%, viac informácií získate TU.
