BANSKÁ BYSTRICA. Všetci hlasujúci, dobrovoľníci, aktivisti a všetci tí, ktorí hlasovali za Čerínsky kostol sv. Martina z Tours v hlasovacej súťaži o obnovu takmer 700-ročných fresiek sa môžu tešiť. Ranogotický kostol sv. Martina z Tours podporilo 44 491 ľudí a tým sa stal výhercom tejto súťaže. Na opravu fresiek z Nadácie VÚB poputuje 70 000 €.
Je priam neuveriteľné koľko ľudí sa dokázalo spojiť v úsilí o záchranu nášho duchovného, ale aj kultúrneho dedičstva v malebnej dedinke neďaleko Banskej Bystrice. Presne 44 491 ľudí podporilo Čerínsky kostol v spomínanej hlasovacej súťaži. Tento nečakaný a úžasný výsledok sme dosiahli oddaným nasadením a zapojením mnohých ľudí, ktorí vytvorením jedinečne silnej komunikačnej siete šírili naliehavú prosbu o pomoc.
V sobotu 27. februára sa na podporu Čerínskeho kostola konal organový koncert, ktorému predchádzala sv. omša za všetkých hlasujúcich, ktorú slúžil Čerínsky farár Dušan Mesík. Vyzdvihol nasadenie a aktivitu všetkých hlasujúcich a v rámci svojho príhovoru netajil radosť a nadšenie z úspechu Čerínskeho kostola. Po svätej omši nasledoval organový koncert. Poslucháči zaplnili kostol do posledného miesta. Po koncerte farár Mesík prítomných sprevádzal skupinovou prehliadkou kostola a fresiek.
Ranogotické fresky v kostole sv. Martina z Tours pochádzajú zo 14. a 15. storočia. Ich časť bola reštaurovaná začiatkom minulého storočia. Najvzácnejšie fresky sa lemujú svätyňu kostola. Nachádza sa na nich Kristologický výjav zobrazujúci narodenie Ježiša Krista, jeho utrpenie a pietu s Bolestnou Matkou, ktorá v náručí drží mŕtve telo Ježiša. Na severnej stene svätyne výjav pokračuje eschatologickou témou konca sveta. Na strope svätyne sa nachádza Kristus na tróne a štyria apoštolovia – evanjelisti. Ako uviedol farár Dušan Mesík, z poskytnutých financií bude možné opraviť celú svätyňu počnúc Víťazným oblúkom nad vstupom do svätyne.
ĎAKUJEME všetkým, ktorí sa prostredníctvom hlasovania zapojili do súťaže a podporili Čerínsky kostol sv. Martina.
(zdroj: archív M. Kucbela)
Z koncertu. (zdroj: archív M. Kucbela)
Autor: Matúš Kucbel
