BANSKÁ BYSTRICA/ KREMNICA. Zločiny komunizmu opäť ožili zaujímavou formou. Knižnica Jána Kollára v Kremnici v spolupráci s tunajším Súkromným gymnáziom, Školou úžitkového výtvarníctva a s podporou Ústavu pamäti národa sa pustili do projektu s názvom My sme pamäť.
Koordinátor projektu Jaroslav Slašťan hovorí, že v prvej fáze absolvoval so študentmi prednášku, ktorá bola zhrnutím všetkého podstatného, čím komunizmus zasiahol do života stoviek ľudí. V rámci projektu sa podarilo sústrediť aj mnohé nové, zaujímavé fakty napríklad zo života banskobystrického diecézneho biskupa Rudolfa Baláža, či lekára a zakladateľa tajnej cirkvi Silvestra Krčméryho. „Študentov veľmi zaujalo napríklad rozprávanie o tom, že Silvester Krčméry strávil tri roky vo vyšetrovacej väzbe, z toho 14 mesiacov na samotke,“ hovorí Jaroslav Slašťan.
V rámci workshopu potom študenti mohli zachytiť svoje pocity a poznatky buď formou literárnych, alebo výtvarných prác. A výsledok ich tvorivosti, ktorý vyvrcholil minulý týždeň na výstave v knižnici ( výstava potrvá do 18. marca) bol naozaj pozoruhodný. Inšpirovali sa v ňom napríklad smrťou Jana Palacha, krvavými rukami Stalina, pracovnými tábormi, či prenasledovaním cirkvi.
Z jednotkára vyrobili trojkára
Jaroslav Slašťan dodáva, že v rámci projektu sa im podarilo sústrediť aj niektoré nové poznatky o živote bývalého banskobystrického diecézneho života Rudolfa Baláža. Dodnes sa vie pomerne málo o tom, že Mons. Baláž, rodáka z Nevoľného pri Kremnici bol pod prísnym dohľadom už ako študent Strednej všeobecnovzdelávacej školy, predchodcu gymnázia. Napriek tomu, že bol vynikajúcim študentom , zmaturoval iba s problémami. A to mohol byť ešte rád, že vôbec zmaturoval.
Dal si síce prihlášku na lekársku fakultu, no už v tom čase vedel, že chce pokračovať v štúdiu na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. A to bola v roku 1956 nielen odvážna, no pre komunistov aj ťažko stráviteľná myšlienka. „Máme doklady o tom, že na vtedajšom Okresnom národnom výbore sa tomu venovala nemalá pozornosť. Učiteľov vyzvali, aby mu buď dohovorili, alebo sa postarali o to, že nezmaturuje,“ hovorí Slašťan.
Rudolf Baláž síce zmaturoval, no na vysvedčení mu svietili tri trojky a jedna štvorka.
Traktorista, šofér, tavič, biskup
V bývalom režime sa dostal mimo pastorácie, lebo v rokoch 1971 až 1982 bol bez štátneho súhlasu. Pracoval ako traktorista JRD, neskôr ako vodič nákladného auta.
„Tieto skutočnosti sú známe, no nám sa navyše podarilo zistiť, že robil aj zlievača v Závode SNP. Bol pod neustálym dohľadom štátnej bezpečnosti, od roku 1969, do roku 1989 boli zaevidované štyri zväzky operatívneho rozpracovania,“ doplnil. Pod palcom mali súdruhovia všetko. Z agentúrnej správy ZNB Zvolen je známe aj to, že rímskokatolícki kapláni sa každú druhú stredu stretávali u bývalého farára Baláža v Pitelovej. Ten sa však nezľakol ani toho, keď sa koncom roka 1977 uskutočnila proti nemu akcia, do ktorej sa zapojili tri útvary štátnej bezpečnosti.
„Bol som prekvapený, ako študentov tieto témy zaujali. Je to jedna z ciest, ako nezabúdať na vlastnú minulosť a vysporiadať sa s ňou,“ hovorí Slašťan s tým, že v tomto smere sú veľmi vďační Ústavu pamäti národa. Ten im zapožičal množstvo dokumentov, kníh a tiež Dekrét o priznaní postavenia účastníka protikomunistického odboja, ktorý in memoriam získal Rudolf Baláž.
Študenti Školy úžitkového výtvarníctva so svojou prácou Kult osobnosti. Krvavé ruky Stalina hovoria za všetko. (zdroj: Archív J. Slašťana)
Komunistom ležalo v žalúdku, že talentovaný štdent Baláž si namiesto lekárskej fakulty vybral bohosloveckú. Bol rád, že vôbec zmaturoval. (zdroj: archív projektu)
Rodáčky biskupa z obce Nevoľné spoločne so starostom pri jeho buste. Je dielom akademického sochára Milana Ormandíka. (zdroj: Archív J. Slašťana)
