SLOVENSKÁ ĽUPČA. Ovocné stromy, ktoré stáli pri ceste v lokalite Príboj v Slovenskej Ľupči, sú minulosťou. O ich výrub požiadal Banskobystrický samosprávny kraj ako správca komunikácie a odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Banskej Bystrici žiadosti vyhovel.
Banskobystrický mestský poslanec Milan Lichý upozorňuje, že za mnohými výrubmi pozdĺž potokov a ciest, ktoré sa na Slovensku v posledných rokoch mimoriadne rozmohli, môže byť štiepkárska loby. Dodal, že kým v niektorých krajinách – napríklad aj v susednom Česku – sa hľadajú spôsoby ako aleje popri cestách ochrániť a ošetriť, na Slovensku sme si zvolili cestu ich likvidácie.
Pri ceste do Ľupče ostalo zvláštne prázdno. (zdroj: SME - Ján Krošlák)“ O umiestňovaní a druhovom zložení cestnej zelene a o výrube jej drevín rozhoduje cestný správny orgán, ktorý má aj dbať o to, aby bola na pozemkoch tvoriacich súčasť ciest, primerane podľa miestnych podmienok pestovaná vhodná cestná zeleň. Lenže pestovanie stromov okolo ciest má zrejme od samotných správcov ciest na Slovensku skôr červenú ako zelenú“ , konštatoval. Podľa neho estetická a krajinotvorná funkcia alejí je dôležitá: „Po tejto ceste chodím desaťročia a tešil som sa z tých jabloní, na jar parádne zakvitli, v lete zeleneli a chladili, na jeseň farebneli a v zime chránili cestu pred vetrom a snehom. Skrášľovali vstup do Ľupče. Na jeseň boli na nich jablká, ktoré sa zberali na priemyselné využitie alebo ponechali pre zver, pre vtáctvo. Vlani sa objavili na stromoch červené značky - vyznačené boli na výrub. Časť stromov vyrúbali a časť nechali žiť. Myslel som, že sa napokon spamätali, a že vyrúbu len suché a choré stromy a bude pokoj. Nakoniec však padli všetky.“
Stromy pri cestách sa pritom v minulosti nevysádzali samoúčelne. Okrem estetickej funkcie pôsobia aj ako vetrolamy, keďže zmierňujú bočný vietor a obmedzujú vírenie prachu z polí. V zime zas bránia vytváraniu snehových jazykov. V minulosti sa správca komunikácie o stromy staral a zabezpečoval napríklad aj zber úrody. Dnes sú to de facto stromy „nikoho“.
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
Výrub zdôvodňujú zlým stavom stromov
Hovorkyňa Banskobystrického samosprávneho kraja Michaela Piliarová konštatovala, že na uvedenom cestnom pozemku sa nachádzali poškodené a premávku ohrozujúce stromy a kroviny. Zasahovali podľa nej do dopravného priestoru, zhoršovali rozhľadové pomery vodičov, čím ohrozovali bezpečnosť cestnej premávky.
Už dnes však je zrejmé, že v budúcnosti zrejme padnú aj ďalšie ovocné stromoradia pri vestách. V žiadosti o povolenie o výrub totiž figurujú aj ďalšie stromoradia pri cestách – napríklad v oblasti Podkoníc, Moštenice, Hiadľa, Strelník, či Medzibrodu. V tomto prípade však odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu obmedzil povolenie na výrub zatiaľ iba na odumreté a poškodené ovocné dreviny. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bolo, že stromy zatiaľ nie sú vyznačené a rozsah výrubu sa preto v teréne nedal vyznačiť.
Úpadok nastal po roku 1990
Úpadok stromoradí a alejí pri cestách nastal po roku 1990, keď správy ciest, či samosprávne kraje nemali na ich ošetrenie peniaze a stromy prestal ktokoľvek javiť záujem. V susednom Česku však už rozbehli viaceré zaujímavé projekty buď na záchranu starých ovocných stromoradí, prípadne na výsadbu nových. Jedno z najkrajších stromoradí pribudlo na cestnom ťahu medzi Karlovými Varmi a Plzňou. Neďaleko obce Všeruby premenili staré a zanikajúce stromoradie na nové, ktoré tvorí takmer 80 ovocných stromov, vybraných z pôvodných druhov.
„V dobe rozvíjajúcich sa globálnych problémov, ktoré v blízkom čase ovplyvnia život každého z nás, je treba vrátiť sa k zdravému rozumu našich otcov a dedov, a napríklad pestovať aj ovocné stromy na verejných priestranstvách. Nielen ich po poškodení a zostarnutí likvidovať, ale tiež sadiť pre krásu a úžitok“, uzavrel Milan Lichý.
(zdroj: SME - Ján Krošlák )Stromy miznú ako na bežiacom páse
Lesoochranárske zoskupenie VLK už dlhšiu dobu upozorňuje aj na problém, ktorý je dôsledkom využívania štiepky v biomasových zariadeniach. Ako konštatovali jeho predstavitelia pri spúšťaní kampane s názvom Biomasaker,
v poslednom období sa vďaka štátnym dotáciám na výrobu
„zelenej energie“ k ťažbe v lesoch výrazným spôsobom pridáva ťažba dreva na pozemkoch, ktoré nie sú vedené ako les, t. j. brehové porasty, vetrolamy, zarastené lúky a pasienky a pod. Na Slovensku sa tak ročne na lesných a nelesných plochách vyťaží spolu okolo 10 mil. m3 dreva, pričom udržateľná ťažba je na úrovní 6 mil. m3.
Dôsledkom je neúmerný dopyt po dreve, ktorý spôsobuje nielen ubúdanie menej hodnotných porastov, ale aj ničenie vzácnych lesných biotopov Slovenska.
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
