BANSKÁ BYSTRICA. Má už stovku, no pritom je najmladšia. Ak vám to znie trochu zvláštne, príbehy ulíc sa našťastie od tých ľudských líšia. Ako nás upozornil dlhoročný ochranár a historik Július Burkovský, Národná ulica oslavuje tento rok stovku. Začali ju budovať v roku 1916, no ešte dlhé roky trvalo, než nadobudla súčasný vzhľad. Vznikla po asanácii budovy bývalého Kammerhofu – Banskej komory.
„Podrobný historický rozbor vzniku tejto ulice a jej význam nájdeme v knihe Jána Baláža – Banská Bystrica v premenách času,“ dodal Július Burkovský s tým, že novú budovu na mieste Kammerhofu stavali v rokoch 1914 – 1916 s veľkou prejazdnou bránou. Tá umožnila vstup do nového priestoru, v ktorom začala postupne vyrastať ulica. .
Plány na výstavbu ulice sa však začali skôr. Ako píše vo svojom diele Ján Baláž, s výstavbou ulice sa počítalo už v roku 1871. Z roku 1901 pochádza aj skica ulice s návrhom divadla a troch ďalších domov. Samotná výstavba jednotlivých stavieb ulice sa začala po prvej svetovej vojne. V rokoch 1923 – 1926 postavili domy na pravej strane ulice smerom od námestia. Neskôr postavili aj budovu Ymky, kde dnes sídli rektorát Univerzity Mateja Bela.
Dominantou Národný dom
V roku 1924 mesto odkúpilo pozemok pre stavbu Národného domu, ktorá je dodnes jednou z dominánt ulice a na konci Národnej ulice postavili v rokoch 1924 – 25 nový betónový most k Malej železničnej stanici. Za Hronom vznikol veľmi zaujímavý mestský priestor, kde v roku 1905 vybudovala Banskobystrická kúpeľná spoločnosť dnes už neexistujúce Parné a vaňové kúpele s kinom. V ich susedstve sa v roku 1931 začala výstavba Plaviarne pod Urpínom. Pri Malej stanici sa nachádzalo aj obľúbené korzo.
Osobitý ráz dodávalo ulici v minulosti aj monumentálne vodné dielo – osvetlená fontána. Dnes pripomína nevzhľadný a ošarpaný bazén. V 30. rokoch minulého storočia fontánu postavili ako stupňovitú stavbu so zaujímavým zdobením mliečnymi sklami. Navyše bola aj nasvietená, takže prúdy vody vytvárali zaujímavé vodné divadlo. Fontána bola replikou diela zo Svetovej výstavy v Paríži. V tejto podobe existovala do roku 1969.
Mesto chce fontánu obnoviť
Našťastie, v rámci plánov na obnovu fontán by chcelo mesto v budúcnosti opraviť z eurofondov viaceré mestské fontány. „Fontána v Národnej ulici skutočne patrila medzi nádherné diela a dávala tomuto priestoru úžasnú pridanú hodnotu. V tejto chvíli sme vo fáze čakania na presné podmienky výziev, cez ktoré by sme chceli rekonštrukciu aj tejto fontány riešiť. Projekt je na stole, ale do finálnej podoby musí v súlade s podmienkami, keď budú zverejnené a známe,“ konštatoval viceprimátor Martin Turčan.
Zaujímavosťou je podľa Júliusa Burkovského aj to, že ulica v minulosti viackrát zmenila názov. Od Komorského dvora, cez Masarykovu, Sokolskú, Národnú triedu, Grof Serenyi utca, až k ulici Februárového víťazstva.







