Streda, 18. júl, 2018 | Meniny má Kamila

V studenej vode potoka brodili kone a dievčatá si v nej umývali vlasy ( + FOTO)

Mnohé krásne veľkonočné zvyky v Heľpe stále žijú. Zajtra si ich môžu návštevníci vychutnať v objekte Starej fary.

Voda bola liekom nielen pre ľudí, ale aj pre kone. Vodili ich do Hrona, alebo do blízkeho potoka. (Zdroj: Andrea Čupková)

HEĽPA. Voda v potoku je zjari taká studená, že prsty v nej doslova krehnú. Dievča na to nič nedbá. Rozpustí si dlhé vlasy, uvoľní pevne zviazaný vrkoč a dôkladne si  umýva vlasy v studenej, ale priezračnej vode potoka. Potom sa  postaví pod vŕbu, lebo iný strom na tento obrad očisty a zdravia vhodný nebol, a dlho si vlasy prečesáva. Má jej to zaručiť, aby mala vlasy dlhé, zdravé a krásne. Lebo mladuchou sa môže stať iba tá deva, ktorej vlasy a hrubé vrkoče siahajú až po pás.

To je iba jeden z krásnych zvykov veľkonočného trojdnia, ktoré si uchovávali ešte donedávna obyvatelia rázovitej obce Heľpa na Horehroní. Časť zvykov žije dodnes a v obci kladú veľký dôraz na to, aby sa na ne nezabudlo. Ožijú aj počas tohtoročnej Veľkonočnej nedele v priestoroch Starej fary. Pôvodného a citlivo obnoveného  objektu, ktorý dnes vlastní obec a chce ho využívať práve pre tieto účely. Práve na Starej fare sme sa stretli s milými ľuďmi, ktorí nás veľkonočnými tradíciami svojich predkov ochotne  previedli. Išlo predovšetkým o členov folklórnej skupiny Heľpan, ktorá dnes združuje folkloristov rôzneho veku – od najmladších detí až po tých, ktorí si ešte tradície predkov dobre pamätajú. Našimi sprievodcami tradíciami sa stali Mária a Rudolf Riapošovci, Mária Vilimová, Lukáč Kukuľa, Jozef Siman,  Michal Vilim a vedúca oddelenia kultúry, vzdelávania a športu obecného úradu v Heľpe  Mária Kemková.

Článok pokračuje pod video reklamou

 Do veľkého týždňa sa vstupovalo na Kvetnú nedeľu

Kvetná nedeľa bola akousi  vstupnou bránou  do veľkého týždňa, ktorý vrcholil Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom, Bielou sobotu a za nimi už nasledovala veselá Veľkonočná nedeľa a ešte veselší pondelok. Na  Kvetnú nedeľu sa v kostoloch spievali pašie a ľudia si z omše  odnášali posvätené bahniatka. Tie zaniesli na cintorín k hrobom svojich blízkych a zapichli ich do zeme. Tento zvyk si ľudia uchovali dodnes. Čiastky z bahniatok však pridávali aj do vriec so zbožím, aby mali neskôr dobrú úrodu.

Na Zelený štvrtok sa zaväzovali zvony a jedlo sa „mliečnô“

Počas Zeleného štvrtka sa robili  iba domáce práce, robota na poliach stála. Zvykli sa čistiť oplecká, košele, či pentle, ženy magľovali prádlo. V tento deň sa zvyklo jesť iba „mliečnô“ – ryža v mlieku, fučka s mliekom, alebo jednoducho iba kyslé mlieko. Večerná svätá omša bývala symbolom Pánovej poslednej večere. V tento večer zaviazali v kostole zvony a až do veľkonočnej vigílie – Vzkriesenia ich nahradili rapkáče.

K najkrajším zvykom patrilo nočné vodenie koní do Hrona, alebo do blízkeho potoka. Keď v noci zaznelo – vstávaj, kone ber – každý chlap už vedel, že treba ísť do stajne, odviazať koňa a zájsť s ním k vode. Malo to zaručiť, aby boli kone v ďalších rokoch zdravé a silné.

 

               Studená voda bola ako liek

Voda z potoka však mala liečebný účinok nielen na kone, ale aj na ľudí. Na Veľký piatok vstávali zavčasu, aby sa mohli ísť umyť do potoka. Verili, že prúd vody odplaví rôzne kožné choroby a neduhy.  Tí smelší sa nielen umyli, ale do vody rovno skočili. Zvyklo sa hovoriť, že neduh sa vtedy „zľakne a skape“. Z vody si odoberali aj do fliaš a ak niekto staval dom, uložila sa táto fľaša do základov. Mala chrániť dom a jeho obyvateľov pred všetkým zlým.

 

Očistné obrady na Veľký piatok sa však netýkali iba ľudí, ale aj zvierat. Aj ovciam zvykli gazdovia vybíjať znaky práve na Veľký piatok, lebo verili, že sa im skôr rany zahoja. Kravám – prvôstkam sa zas natrelo vemeno vodou, aby mala dostatok mlieka pre svoje mladé.

Veľký piatok bol súčasne dňom stíšenia. Jedlo sa iba raz za deň – zväčša zemiaky s vodou z kapusty. Alkoholu a cigariet sa v ten deň nedotkli ani tí chlapi, čo boli tvrdí fajčiari.

V ten deň sa neslúžila svätá omša, konali sa iba obrady Veľkého piatku, na ktorých sa podobne ako na Kvetnú nedeľu spievali pašie – príbeh umučenia a smrti Ježiša Krista. V tento deň bolo zakázané akokoľvek hýbať zemou a ženy chodili v čiernom, no niekedy aj v bielom odeve. Pestrofarebné kroje, príznačné pre Heľpu, si nechali až na ďalšie dni. Po obradoch sa otváral Boží hrob, ku ktorému chodili celé rodiny.

 

       Šunka voňala, no jesť sa nesmela

Biela sobota zamestnala od skorého rána predovšetkým gazdinky. Hoci až do Vzkriesenia sa stále  dodržiaval prísny pôst, pripravovali sa jedlá na ďalší deň. Varila sa šunka, v šupinách z cibule sa farbili vajíčka, piekli sa kysnuté koláče aj pletence. Zvykol sa vyriadiť dvor a smeti odniesli do potoka. Voda tak mala symbolicky odplaviť z domu všetko zlé.

Kmotry zvykli v tento deň navštíviť svoje krstňatá, aby sa uistili, či rastú v zbožnosti.

Pred veľkonočnou vigíliou sa pred kostolom „pálil Judáš“, ako symbol zrady Ježiša a strieľalo sa z mažiara. Streľbu obsluhovali hlavne skúsení chlapi po tom, čo sa pri jednej streľbe stal úraz.

K najväčším lahôdkam nedeľného rána patrili vajíčka s domácou šunkou. Tú však gazdiné najprv máčali v mlieku, aby stratila silnú slanú chuť.

 Jedlo sa, zabávalo aj utekalo pred vodou

Veľkonočná nedeľa už bola predovšetkým v znamení dobrej nálady. Navštevovali sa rodiny a podvečer sa konala aj zábava. Tá však mala jednu zvláštnosť. Len čo udrela polnoc, nenašli by ste v sále jediné dievča. Všetky sa rozpŕchli ešte pred údermi zvonov, lebo inak riskovali poriadnu spŕšku. Hneď s prvými minútami Veľkonočného pondelka sa totiž začala oblievačka. Bolo ju treba stihnúť od polnoci do desiatej dopoludnia, kedy sa začínala omša.

„Po tomto čase chodili kúpať už len „zašťanci“,“ dodnes sa na tom všetci smejú. A polievalo sa hojne, lebo každý veril, že studená voda prinesie dievčaťu počas nasledujúceho roka šťastie. Nechýbali kýble, ani kúpanie v ľadovom potoku. Darmo, dievčatá v tom čase neboli žiadne cintľavky. Korbáč sa  nepoužíval, ten si vzali na pomoc až v utorok dievčatá, keď chceli chlapcom oplatiť premoknutý odev.

Na Veľkonočný pondelok sa mládež schádzala v Tomáškovej chyžke, či u Čižmára a z toho, čo vykúpali, si pripravili malú hostinu.

 Krásne zvyky môžete zažiť na vlastnej koži

Ako sme spomenuli už v úvode, časť z týchto krásnych zvykov môžete zažiť na vlastnej koži aj vy počas Veľkonočnej nedele 27. marca na Starej fare v Heľpe. Pripravené sú dve vystúpenia o 16.00 a 17.00, kde nebudete iba divákom, ale môžete sa stať ich súčasťou. Ochutnať budete môcť aj tradičné veľkonočné jedlá a zažiť čaro zvykov, ktoré v Heľpe stále žijú.

 

 

 

 

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  1. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  3. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  10. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 19 855
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 15 055
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 11 770
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 10 796
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 430
  6. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 5 978
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 4 596
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 3 604
  9. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 2 499
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 2 225

Hlavné správy z MY Bystrica

Malachov, Horné Pršany a časť Radvane ostanú vo štvrtok bez prúdu

Výmena elektrického stožiara si vyžiada celodennú odstávku.

Poďte pozorovať nočnú oblohu Astrovlakom do Vydrovskej doliny

Vychutnajte si magickú silu nočnej oblohy ďaleko od umelých svetiel civilizácie a prežite jedinečný zážitok astronomického pozorovania hviezd v ničím nerušenom prostredí Balockých vrchov uprostred Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline.

Cestu na Pršianskej terase opravujú, práce chcú dokončiť do konca júla

Zároveň sa začalo pracovať aj na vybudovaní štyroch nových vjazdov na Bronzovú, Opálovú a Zafírovú ulicu a úprave dvoch vjazdov na Jaspisovú ulicu.

Na začiatku bol slimačí sekrét. Bystrickí súrodenci na ňom postavili značku prírodnej kozmetiky

Elena Krátka má doktorát z oblasti prírodných vied, konkrétne z ekológie, a s prírodou, ako hovorí, je naozaj zadobre. S bratom vytvorili známu značku prírodnej kozmetiky.

Zomrel známy horský záchranár Rudolf Chalupek

Rodák z Nemiec pri Banskej Bystrici pomohol na horách mnohým ľuďom v ťažkých situáciách. Odišiel do večnosti vo veku nedožitých 35 rokov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel známy horský záchranár Rudolf Chalupek

Rodák z Nemiec pri Banskej Bystrici pomohol na horách mnohým ľuďom v ťažkých situáciách. Odišiel do večnosti vo veku nedožitých 35 rokov.

Liptáci majú na námestí starú lanovku z Chopku

Jediným mestom s lanovkou priamo v centre je Liptovský Mikuláš. Okamžite sa z nej stala pútavá atrakcia námestia.

Koše na papier v Martine zamkli, kradlo sa z nich

​​​​​​​Kontajnery na separovanie papiera sa v Martine stali terčom zlodejov. Ich uzamknutie teraz ľuďom trošku komplikuje vhadzovanie kartónov dovnútra, a tak niektoré z košov už našli zničené.

Vybrali SME

Už ste čítali?