HEĽPA. Voda v potoku je zjari taká studená, že prsty v nej doslova krehnú. Dievča na to nič nedbá. Rozpustí si dlhé vlasy, uvoľní pevne zviazaný vrkoč a dôkladne si umýva vlasy v studenej, ale priezračnej vode potoka. Potom sa postaví pod vŕbu, lebo iný strom na tento obrad očisty a zdravia vhodný nebol, a dlho si vlasy prečesáva. Má jej to zaručiť, aby mala vlasy dlhé, zdravé a krásne. Lebo mladuchou sa môže stať iba tá deva, ktorej vlasy a hrubé vrkoče siahajú až po pás.
To je iba jeden z krásnych zvykov veľkonočného trojdnia, ktoré si uchovávali ešte donedávna obyvatelia rázovitej obce Heľpa na Horehroní. Časť zvykov žije dodnes a v obci kladú veľký dôraz na to, aby sa na ne nezabudlo. Ožijú aj počas tohtoročnej Veľkonočnej nedele v priestoroch Starej fary. Pôvodného a citlivo obnoveného objektu, ktorý dnes vlastní obec a chce ho využívať práve pre tieto účely. Práve na Starej fare sme sa stretli s milými ľuďmi, ktorí nás veľkonočnými tradíciami svojich predkov ochotne previedli. Išlo predovšetkým o členov folklórnej skupiny Heľpan, ktorá dnes združuje folkloristov rôzneho veku – od najmladších detí až po tých, ktorí si ešte tradície predkov dobre pamätajú. Našimi sprievodcami tradíciami sa stali Mária a Rudolf Riapošovci, Mária Vilimová, Lukáč Kukuľa, Jozef Siman, Michal Vilim a vedúca oddelenia kultúry, vzdelávania a športu obecného úradu v Heľpe Mária Kemková.
(zdroj: SME - Ján Krošlák )
(zdroj: SME - Ján Krošlák)Do veľkého týždňa sa vstupovalo na Kvetnú nedeľu
Kvetná nedeľa bola akousi vstupnou bránou do veľkého týždňa, ktorý vrcholil Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom, Bielou sobotu a za nimi už nasledovala veselá Veľkonočná nedeľa a ešte veselší pondelok. Na Kvetnú nedeľu sa v kostoloch spievali pašie a ľudia si z omše odnášali posvätené bahniatka. Tie zaniesli na cintorín k hrobom svojich blízkych a zapichli ich do zeme. Tento zvyk si ľudia uchovali dodnes. Čiastky z bahniatok však pridávali aj do vriec so zbožím, aby mali neskôr dobrú úrodu.
Na Zelený štvrtok sa zaväzovali zvony a jedlo sa „mliečnô“
Počas Zeleného štvrtka sa robili iba domáce práce, robota na poliach stála. Zvykli sa čistiť oplecká, košele, či pentle, ženy magľovali prádlo. V tento deň sa zvyklo jesť iba „mliečnô“ – ryža v mlieku, fučka s mliekom, alebo jednoducho iba kyslé mlieko. Večerná svätá omša bývala symbolom Pánovej poslednej večere. V tento večer zaviazali v kostole zvony a až do veľkonočnej vigílie – Vzkriesenia ich nahradili rapkáče.
K najkrajším zvykom patrilo nočné vodenie koní do Hrona, alebo do blízkeho potoka. Keď v noci zaznelo – vstávaj, kone ber – každý chlap už vedel, že treba ísť do stajne, odviazať koňa a zájsť s ním k vode. Malo to zaručiť, aby boli kone v ďalších rokoch zdravé a silné.
Voda bola symbolom zdravia nielen pre ľudí, ale aj pre zvieratá. (zdroj: Andrea Čupková)
Studená voda bola ako liek
Voda z potoka však mala liečebný účinok nielen na kone, ale aj na ľudí. Na Veľký piatok vstávali zavčasu, aby sa mohli ísť umyť do potoka. Verili, že prúd vody odplaví rôzne kožné choroby a neduhy. Tí smelší sa nielen umyli, ale do vody rovno skočili. Zvyklo sa hovoriť, že neduh sa vtedy „zľakne a skape“. Z vody si odoberali aj do fliaš a ak niekto staval dom, uložila sa táto fľaša do základov. Mala chrániť dom a jeho obyvateľov pred všetkým zlým.
Cesta dievčat k potoku. (zdroj: Andrea Čupková)
(zdroj: Andrea Čupková)
Očistné obrady na Veľký piatok sa však netýkali iba ľudí, ale aj zvierat. Aj ovciam zvykli gazdovia vybíjať znaky práve na Veľký piatok, lebo verili, že sa im skôr rany zahoja. Kravám – prvôstkam sa zas natrelo vemeno vodou, aby mala dostatok mlieka pre svoje mladé.
Veľký piatok bol súčasne dňom stíšenia. Jedlo sa iba raz za deň – zväčša zemiaky s vodou z kapusty. Alkoholu a cigariet sa v ten deň nedotkli ani tí chlapi, čo boli tvrdí fajčiari.
V ten deň sa neslúžila svätá omša, konali sa iba obrady Veľkého piatku, na ktorých sa podobne ako na Kvetnú nedeľu spievali pašie – príbeh umučenia a smrti Ježiša Krista. V tento deň bolo zakázané akokoľvek hýbať zemou a ženy chodili v čiernom, no niekedy aj v bielom odeve. Pestrofarebné kroje, príznačné pre Heľpu, si nechali až na ďalšie dni. Po obradoch sa otváral Boží hrob, ku ktorému chodili celé rodiny.
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
Šunka voňala, no jesť sa nesmela
Biela sobota zamestnala od skorého rána predovšetkým gazdinky. Hoci až do Vzkriesenia sa stále dodržiaval prísny pôst, pripravovali sa jedlá na ďalší deň. Varila sa šunka, v šupinách z cibule sa farbili vajíčka, piekli sa kysnuté koláče aj pletence. Zvykol sa vyriadiť dvor a smeti odniesli do potoka. Voda tak mala symbolicky odplaviť z domu všetko zlé.
Kmotry zvykli v tento deň navštíviť svoje krstňatá, aby sa uistili, či rastú v zbožnosti.
(zdroj: SME - Ján Krošlák)Pred veľkonočnou vigíliou sa pred kostolom „pálil Judáš“, ako symbol zrady Ježiša a strieľalo sa z mažiara. Streľbu obsluhovali hlavne skúsení chlapi po tom, čo sa pri jednej streľbe stal úraz.
K najväčším lahôdkam nedeľného rána patrili vajíčka s domácou šunkou. Tú však gazdiné najprv máčali v mlieku, aby stratila silnú slanú chuť.
Jedlo sa, zabávalo aj utekalo pred vodou
Veľkonočná nedeľa už bola predovšetkým v znamení dobrej nálady. Navštevovali sa rodiny a podvečer sa konala aj zábava. Tá však mala jednu zvláštnosť. Len čo udrela polnoc, nenašli by ste v sále jediné dievča. Všetky sa rozpŕchli ešte pred údermi zvonov, lebo inak riskovali poriadnu spŕšku. Hneď s prvými minútami Veľkonočného pondelka sa totiž začala oblievačka. Bolo ju treba stihnúť od polnoci do desiatej dopoludnia, kedy sa začínala omša.
V pondelok už bývalo veselo. (zdroj: Andrea Čupková)
(zdroj: Andrea Čupková)
(zdroj: Andrea Čupková)„Po tomto čase chodili kúpať už len „zašťanci“,“ dodnes sa na tom všetci smejú. A polievalo sa hojne, lebo každý veril, že studená voda prinesie dievčaťu počas nasledujúceho roka šťastie. Nechýbali kýble, ani kúpanie v ľadovom potoku. Darmo, dievčatá v tom čase neboli žiadne cintľavky. Korbáč sa nepoužíval, ten si vzali na pomoc až v utorok dievčatá, keď chceli chlapcom oplatiť premoknutý odev.
Na Veľkonočný pondelok sa mládež schádzala v Tomáškovej chyžke, či u Čižmára a z toho, čo vykúpali, si pripravili malú hostinu.
Krásne zvyky môžete zažiť na vlastnej koži
Ako sme spomenuli už v úvode, časť z týchto krásnych zvykov môžete zažiť na vlastnej koži aj vy počas Veľkonočnej nedele 27. marca na Starej fare v Heľpe. Pripravené sú dve vystúpenia o 16.00 a 17.00, kde nebudete iba divákom, ale môžete sa stať ich súčasťou. Ochutnať budete môcť aj tradičné veľkonočné jedlá a zažiť čaro zvykov, ktoré v Heľpe stále žijú.
Na Starej fare. (zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
