Streda, 12. december, 2018 | Meniny má Otília

V studenej vode potoka brodili kone a dievčatá si v nej umývali vlasy ( + FOTO)

Mnohé krásne veľkonočné zvyky v Heľpe stále žijú. Zajtra si ich môžu návštevníci vychutnať v objekte Starej fary.

Voda bola liekom nielen pre ľudí, ale aj pre kone. Vodili ich do Hrona, alebo do blízkeho potoka. (Zdroj: Andrea Čupková)

HEĽPA. Voda v potoku je zjari taká studená, že prsty v nej doslova krehnú. Dievča na to nič nedbá. Rozpustí si dlhé vlasy, uvoľní pevne zviazaný vrkoč a dôkladne si  umýva vlasy v studenej, ale priezračnej vode potoka. Potom sa  postaví pod vŕbu, lebo iný strom na tento obrad očisty a zdravia vhodný nebol, a dlho si vlasy prečesáva. Má jej to zaručiť, aby mala vlasy dlhé, zdravé a krásne. Lebo mladuchou sa môže stať iba tá deva, ktorej vlasy a hrubé vrkoče siahajú až po pás.

To je iba jeden z krásnych zvykov veľkonočného trojdnia, ktoré si uchovávali ešte donedávna obyvatelia rázovitej obce Heľpa na Horehroní. Časť zvykov žije dodnes a v obci kladú veľký dôraz na to, aby sa na ne nezabudlo. Ožijú aj počas tohtoročnej Veľkonočnej nedele v priestoroch Starej fary. Pôvodného a citlivo obnoveného  objektu, ktorý dnes vlastní obec a chce ho využívať práve pre tieto účely. Práve na Starej fare sme sa stretli s milými ľuďmi, ktorí nás veľkonočnými tradíciami svojich predkov ochotne  previedli. Išlo predovšetkým o členov folklórnej skupiny Heľpan, ktorá dnes združuje folkloristov rôzneho veku – od najmladších detí až po tých, ktorí si ešte tradície predkov dobre pamätajú. Našimi sprievodcami tradíciami sa stali Mária a Rudolf Riapošovci, Mária Vilimová, Lukáč Kukuľa, Jozef Siman,  Michal Vilim a vedúca oddelenia kultúry, vzdelávania a športu obecného úradu v Heľpe  Mária Kemková.

 Do veľkého týždňa sa vstupovalo na Kvetnú nedeľu

Kvetná nedeľa bola akousi  vstupnou bránou  do veľkého týždňa, ktorý vrcholil Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom, Bielou sobotu a za nimi už nasledovala veselá Veľkonočná nedeľa a ešte veselší pondelok. Na  Kvetnú nedeľu sa v kostoloch spievali pašie a ľudia si z omše  odnášali posvätené bahniatka. Tie zaniesli na cintorín k hrobom svojich blízkych a zapichli ich do zeme. Tento zvyk si ľudia uchovali dodnes. Čiastky z bahniatok však pridávali aj do vriec so zbožím, aby mali neskôr dobrú úrodu.

Na Zelený štvrtok sa zaväzovali zvony a jedlo sa „mliečnô“

Počas Zeleného štvrtka sa robili  iba domáce práce, robota na poliach stála. Zvykli sa čistiť oplecká, košele, či pentle, ženy magľovali prádlo. V tento deň sa zvyklo jesť iba „mliečnô“ – ryža v mlieku, fučka s mliekom, alebo jednoducho iba kyslé mlieko. Večerná svätá omša bývala symbolom Pánovej poslednej večere. V tento večer zaviazali v kostole zvony a až do veľkonočnej vigílie – Vzkriesenia ich nahradili rapkáče.

K najkrajším zvykom patrilo nočné vodenie koní do Hrona, alebo do blízkeho potoka. Keď v noci zaznelo – vstávaj, kone ber – každý chlap už vedel, že treba ísť do stajne, odviazať koňa a zájsť s ním k vode. Malo to zaručiť, aby boli kone v ďalších rokoch zdravé a silné.

 

               Studená voda bola ako liek

Voda z potoka však mala liečebný účinok nielen na kone, ale aj na ľudí. Na Veľký piatok vstávali zavčasu, aby sa mohli ísť umyť do potoka. Verili, že prúd vody odplaví rôzne kožné choroby a neduhy.  Tí smelší sa nielen umyli, ale do vody rovno skočili. Zvyklo sa hovoriť, že neduh sa vtedy „zľakne a skape“. Z vody si odoberali aj do fliaš a ak niekto staval dom, uložila sa táto fľaša do základov. Mala chrániť dom a jeho obyvateľov pred všetkým zlým.

 

Očistné obrady na Veľký piatok sa však netýkali iba ľudí, ale aj zvierat. Aj ovciam zvykli gazdovia vybíjať znaky práve na Veľký piatok, lebo verili, že sa im skôr rany zahoja. Kravám – prvôstkam sa zas natrelo vemeno vodou, aby mala dostatok mlieka pre svoje mladé.

Veľký piatok bol súčasne dňom stíšenia. Jedlo sa iba raz za deň – zväčša zemiaky s vodou z kapusty. Alkoholu a cigariet sa v ten deň nedotkli ani tí chlapi, čo boli tvrdí fajčiari.

V ten deň sa neslúžila svätá omša, konali sa iba obrady Veľkého piatku, na ktorých sa podobne ako na Kvetnú nedeľu spievali pašie – príbeh umučenia a smrti Ježiša Krista. V tento deň bolo zakázané akokoľvek hýbať zemou a ženy chodili v čiernom, no niekedy aj v bielom odeve. Pestrofarebné kroje, príznačné pre Heľpu, si nechali až na ďalšie dni. Po obradoch sa otváral Boží hrob, ku ktorému chodili celé rodiny.

 

       Šunka voňala, no jesť sa nesmela

Biela sobota zamestnala od skorého rána predovšetkým gazdinky. Hoci až do Vzkriesenia sa stále  dodržiaval prísny pôst, pripravovali sa jedlá na ďalší deň. Varila sa šunka, v šupinách z cibule sa farbili vajíčka, piekli sa kysnuté koláče aj pletence. Zvykol sa vyriadiť dvor a smeti odniesli do potoka. Voda tak mala symbolicky odplaviť z domu všetko zlé.

Kmotry zvykli v tento deň navštíviť svoje krstňatá, aby sa uistili, či rastú v zbožnosti.

Pred veľkonočnou vigíliou sa pred kostolom „pálil Judáš“, ako symbol zrady Ježiša a strieľalo sa z mažiara. Streľbu obsluhovali hlavne skúsení chlapi po tom, čo sa pri jednej streľbe stal úraz.

K najväčším lahôdkam nedeľného rána patrili vajíčka s domácou šunkou. Tú však gazdiné najprv máčali v mlieku, aby stratila silnú slanú chuť.

 Jedlo sa, zabávalo aj utekalo pred vodou

Veľkonočná nedeľa už bola predovšetkým v znamení dobrej nálady. Navštevovali sa rodiny a podvečer sa konala aj zábava. Tá však mala jednu zvláštnosť. Len čo udrela polnoc, nenašli by ste v sále jediné dievča. Všetky sa rozpŕchli ešte pred údermi zvonov, lebo inak riskovali poriadnu spŕšku. Hneď s prvými minútami Veľkonočného pondelka sa totiž začala oblievačka. Bolo ju treba stihnúť od polnoci do desiatej dopoludnia, kedy sa začínala omša.

„Po tomto čase chodili kúpať už len „zašťanci“,“ dodnes sa na tom všetci smejú. A polievalo sa hojne, lebo každý veril, že studená voda prinesie dievčaťu počas nasledujúceho roka šťastie. Nechýbali kýble, ani kúpanie v ľadovom potoku. Darmo, dievčatá v tom čase neboli žiadne cintľavky. Korbáč sa  nepoužíval, ten si vzali na pomoc až v utorok dievčatá, keď chceli chlapcom oplatiť premoknutý odev.

Na Veľkonočný pondelok sa mládež schádzala v Tomáškovej chyžke, či u Čižmára a z toho, čo vykúpali, si pripravili malú hostinu.

 Krásne zvyky môžete zažiť na vlastnej koži

Ako sme spomenuli už v úvode, časť z týchto krásnych zvykov môžete zažiť na vlastnej koži aj vy počas Veľkonočnej nedele 27. marca na Starej fare v Heľpe. Pripravené sú dve vystúpenia o 16.00 a 17.00, kde nebudete iba divákom, ale môžete sa stať ich súčasťou. Ochutnať budete môcť aj tradičné veľkonočné jedlá a zažiť čaro zvykov, ktoré v Heľpe stále žijú.

 

 

 

 

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Čo majú študovať naše deti, aby si v budúcnosti našli prácu?
  2. Hovoriaci prekladač reči do vrecka Langie - až 52 jazykov!
  3. Platbami kartou míňame viac. Čo by obchodníci mali vedieť o zákazníkoch
  4. Slovenské ovocie a zelenina - máme ich v obchodoch dostatok?
  5. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie
  6. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  7. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád
  8. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti
  9. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre
  10. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia
  1. Workshop Inštitútu Ronalda Coasa na EU v Bratislave
  2. Stavbárska olympiáda 2018/19 vás očakáva
  3. Diplomacia v praxi – unikát, ktorý funguje dodnes
  4. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  5. Slovenské ovocie a zelenina - máme ich v obchodoch dostatok?
  6. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie
  7. Kartou míňame viac. Čo by obchodníci mali vedieť o zákazníkoch
  8. Autokamery Mio a navigace teď s 3letou záruční dobou
  9. Move in immediately, if you feel like it
  10. Predaj poistenia motorových vozidiel cez web rastie a bude rásť
  1. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie 40 065
  2. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia 15 349
  3. Takto vyzerá miesto, odkiaľ k nám putuje slovenské hovädzie 10 118
  4. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 8 217
  5. Na školách potrebujeme kontroverznejšie témy. Byť ticho nepomáha 7 804
  6. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 7 698
  7. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 7 088
  8. Prehrieva sa vám mobil? Môžete prísť o peniaze 6 389
  9. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne 5 859
  10. Slováci sa pripravujú o stovky až tisícky eur 5 733

Hlavné správy z MY Bystrica

Areál VŠC Dukla sa za 13 miliónov eur prebuduje na špičkové športovisko

Návrh na začatie obstarávania rekonštrukcie schválila vláda SR na svojom stredajšom rokovaní.

Malú bojovníčku Emku ocenili v súťaži o detský čin roka

Emka je pre svojich nepočujúcich rodičov ušami aj ústami. Sama je však vážne chorá a lieči sa na detskej onkológii v Banskej Bystrici.

Doprava bude v kraji fungovať od januára normálne, vedenie kraja sa však kvôli zmluvám obráti na súd

Žaloba zo strany samosprávneho kraja sa bude týkať platnosti predlžovania zmlúv so súčasnými dopravcami – SAD Zvolen a SAD Lučenec.

Pacienti ocenili aj lekára a sestru z Rooseveltovej nemocnice

V kategórii Môj lekár získal ocenenie MUDr. Ľubomír Skladaný, PhD. a v kategórii Moja sestra PhDr. Janka Vnenčáková.

Hľadaného horehronského podnikateľa Šajgala vzali do väzby

Rozhodnutie súdu o väzbe nie je právoplatné, podnikateľ podal voči nemu sťažnosť.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Najskôr žobrú po Martine, no domov odchádzajú na audine

​​​​​​​Zaujímavý záznam sa podarilo zachytiť mestským kamerám po tom, ako ľudia policajtom nahlásili podozrivých žobrákov v centre Martina.

Na internete predáva traktor aj iné veci podvodník

Muž na internete predáva traktor aj materiál na stavbu. Po zaplatení však od neho nič neuvidíte. Je to podvodník. Polícia žiada o spoluprácu.

Kuriózna nehoda pri Prievidzi. Cyklista zrazil chodca a z miesta nehody ušiel (+FOTO)

Policajti žiadajú verejnosť o pomoc pri pátraní po cyklistovi, ktorý zrazil 82-ročného chodca.

Vybrali SME

Už ste čítali?