BANSKÁ BYSTRICA. O príbehu otca a syna s rovnakým menom a priezviskom sme písali už na sklonku uplynulého roka. Tridsaťsedemročný murár Vojtech Ličko z Ráztoky v okrese Brezno vtedy zaujal porotu speváckej súťaže Česko Slovensko má talent nielen svojim spevom, ale aj prístupom k životu. Možnú výhru hádzal za hlavu s tým, že ak by peniaze predsa len vyhral, venoval by ju chorým deťom. Nakoniec nevyhral, no to ho vôbec nemrzí. „Peniaze a nejaké výhry sú to posledné, čo by ma mrzelo. Mám zdravé ruky a roboty sa nebojím. Zarobiť si viem,“ povedal nám.
So smútkom v hlase nám vtedy porozprával, prečo by chcel výhru venovať chorým deťom. Celá jeho rodina si prešla veľmi ťažkým obdobím po tom, ako jeho najstarší syn, ktorý zdedil po otcovi meno Vojtech, ťažko ochorel. Mal štrnásť rokov, keď ožltol, zoslabol a pridružili sa horúčky a chudnutie. Závažné ochorenie pripomínalo mnohé ďalšie ochorenia a tak trvalo mesiace, kým mu stanovili konečnú diagnózu. Lekári rodičom povedali, že Vojtech trpí závažným autoimunitným ochorením s veľmi zlou prognózou. Rodinu držali v nádeji aspoň chvíle, keď sa synovi po náročných terapiách na onkológii v Banskej Bystrici polepšilo.
Pred niekoľkými dňami sa nám pán Vojtech ozval opäť a neboli to radostné správy. Ešte pred Vianocami sa začal stav jeho syna rapídne zhoršovať a každý jeho deň je v podstate bojom o život. „Nemali sme žiadnu Veľkú noc. Najhorší je ten pocit bezmocnosti. Viem, že môj chlapec by mal teraz zažívať celkom iné veci. Prvé lásky, sklamania, diskotéky, možno prvú cigaretku, za ktorú by sme sa na neho hnevali. Ale pozná iba svet bielych izieb, infúzie a bolesť. Strašne veľa bolesti. Má už devätnásť, ale vyzerá na dvanásť. Iba kosť a koža. Žiadnemu rodičovi neprajem tú bezmocnosť,“ hovorí.
Nádejou je transplantácia v Prahe
Synovi by mohla pomôcť iba transplantácia pečene, pričom tento zákrok by mal podstúpiť v Prahe. Rodina teraz s napätím čaká na rozhodnutie poisťovne, či zákrok preplatia. „Napíšte, že žiaden rodič ani žiaden človek by nemal trpieť takouto neistotou. Mala by to byť samozrejmosť, ak ide o zdravie človeka. A môj syn toho v živote zažil tak strašne málo. Zaslúžil by si konečne žiť ako iní mladí ľudia, “ hovorí. Netají sa tým, že mu sám chcel darovať polovicu pečene, no od živých darcov sa tento zákrok nevykonáva. „Áno, zvažoval som aj to, že chcem zomrieť, aby môj syn mohol žiť a aby som mu mohol darovať svoju pečeň,“ hovorí. Má však ešte ďalšie dve deti, o ktoré sa treba starať.
„Autoimunitné ochorenie, ktoré je veľmi zriedkavé, spôsobilo, že môj syn poriadnu pečeň ani nemá. Teraz sa mu v brušnej dutine začala tvoriť voda aj hnis a lekári to museli urgentne riešiť. Robia čo môžu, ale v našich podmienkach sa takáto transplantácia urobiť nedá. Len sa ho snažia udržať v takom zdravotnom stave, aby prevoz do Prahy a následnú transplantáciu jeho oslabené telo vôbec zvládlo,“ hovorí.
Otec hovorí, že syn je na zozname prvý a rodina preto verí, že všetko nakoniec zvládne. Jeho život bol viackrát na hrane. Napríklad vtedy, keď mu voda tlačila na pľúca a už nevládal dýchať. „Často myslím na to, aký bol ako dieťa. Bucľatý, živý, stále niečo vymýšľal a dal celej rodine poriadne zabrať. Čo by som dal za to, aby sa mu zdravie vrátilo,“ hovorí otec.
Otec Vojtech sa prihlásil do Talentu aj tento rok. A v prípade, že by vyhral, opäť by dal výhru chorým deťom. (zdroj: Česko Slovensko má talent)
