BANSKÁ BYSTRICA. Tajomná katova izba a pátranie po existencii záhadnej chodbe, ktorou sa mal podľa legendy ponáhľať za svojimi obeťami. Chlad ľadovne pri kaštieli Radvanských, či ticho večnosti v krypte pod katedrálnym chrámom sv. Františka Xaverského. Ale tiež podzemné projekty, ktoré dodnes zostali iba na papieri. Tunel popod Urpín, či nikdy nezrealizovaný tunel popod rímskokatolícky cintorín v centre Banskej Bystrice. To je iba zlomok zaujímavých tém, ktoré čitateľ nájde v dlho pripravovanej a očakávanej knihe historikov Pavla Hrončeka a Richarda R. Senčeka Podzemie Banskej Bystrice a okolia.


V prípade novej monografie ide o výsledok viac ako šesťročnej práce autorov, ktorí sa vo svojom knižnom diele systematicky venujú umelému podzemiu, ktoré však neslúžilo priamo na ťažbu nerastných surovín. Nájdeme tu informácie o historickom podzemí Banskej Bystrice a okolitých obcí, histórii priemyselných a dopravných tunelov, podzemných krytov, studní, pivníc, krýpt, či kanalizácie.
Dielo má charakter historicky náučnej publikácie s encyklopedickým akcentom a edukačným charakterom. Richard Senček pritom hovorí, že v prvej fáze knihy sa stretávali aj s určitou skepsou, keďže podľa predstáv niektorých ľudí Bystrica nemá dostatočne atraktívne podzemie na to, aby ho bolo možné prezentovať knižnou formou. Plnofarebná publikácia s takmer 700 fotografiami na 344 stranách naplno tieto dohady vyvrátila. „A to sme ešte museli veľmi prísne selektovať zozbierané údaje, lebo by to vydalo na ďalšiu knihu,“ hovorí Richard Senček.
Kniha je jediným uceleným dielom svojho druhu nielen v Banskej Bystrici, ale aj na Slovensku a v okolitých štátoch. Jej odbornú kvalitu potvrdili vo svojich recenziách viacerí významní vedci, napríklad Július Alberty, či profesor Pavol Rybár.
Senček dodáva, že väčšinu týchto priestorov reálne prešli a mohli si ich nafotiť a zdokumentovať, iba v zriedkavých prípadoch sa stretli s odmietnutím.


Večnosť ukrytá do ticha z podzemia
Jednou z tém, ktorá ľudí určite zaujme, je história krypty pod kostolom sv. Františka Xaverského, ktorú cirkev sprístupňuje iba v mimoriadnych prípadoch – napríklad v rámci akcie Noc kostolov. Krypta bola postavená a vysvätená v roku 1715 a pôvodne slúžila jezuitom. Podľa dochovaných náhrobných nápisov najstarší hrob pochádza z roku 1740. Nedá sa s istotou povedať, koľko je tu pochovaných duchovných , keďže novšie hroby prekrývajú tie staršie. Hrobov je tu však viac než 40. V krypte však odpočívajú j niekoľkí významní cirkevní hodnostári a myslitelia.
Viacero krýpt sa nachádza aj pod kostolom Nanebovzatia Panny Márie, tie však nie sú prístupné.

Katova izba sa zachovala, chodba je zrejme iba legendou
Legenda hovorí, že banskobystrický kat sa pred popravou prezliekal v miestnosti domu na Lazovnej ulici , kde dnes sídli zrekonštruované zariadenie sociálnych služieb a odtiaľ prechádzal podzemnou chodbou za odsúdenými. Richard Senček hovorí, že táto legenda je zrejme pravdivá iba čiastočne. Zatiaľ čo existencia katovej izby sa potvrdila, podzemná chodba zrejme ostáva iba v rovine legendy.
Nazriete aj do atómového úkrytu pod Urpínom
Spoločne s autormi nazriete dokonca aj tam, kde sa bežne dostať nedá. Do protiatómového krytu pod Urpín. „Veľmi si vážime ústretovosť Okresného úradu, ktorého zamestnanci nám priestory bez problémov ukázali a všetko nám vysvetlili,“ hovorí Richard Senček. Tento rozsiahly podzemný priestor sa začal využívať už v druhej svetovej vojne, no na kryt ho postupne prerábali od roku 1953. Mala to byť výnimočná stavba, ktorá by odolala zbraniam hromadného ničenia. Za socializmu mal stálu vojenskú službu a na ten čas dokonalý spojovací a dorozumievací systém.
Po roku 1989 sa tu krátky čas konali diskotéky, no keďže tam mládež robila poriadnu neplechu, neskôr ich zrušili. V súčasnosti slúži pre krízový štát v prípade živelnej pohromy a priemyselných havárií.

Z tajomstiev hradu

Autori knihy však zmapovali nielen podzemie samotného krajského mesta, ale aj okolia. K najzaujímavejším dielam patrí podzemie Ľupčianskeho hradu, s ktorým sa spája množstvo legiend. Chodby mali ústiť na viacerých miestach blízko obce a slúžiť predovšetkým ako úniková cesta z hradu. Hoci reálne sa potvrdila iba jedna takáto chodba, tú možno považovať za skutočne majstrovské dielo našich predkov. Meria 112 metrov a vysekali ju do hradného brala. Z jednej časti dosahuje dno hradnej studne, ktorá má hĺbku 62 metrov.
Vyústením chodby je hradná pivnica s poloblúkovým portálom z 2. polovice 16. storočia. Tento priestor sa od Rubigallových čias prakticky nemenil, čím si uchoval svoju autentickosť.