Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Najdlhší tunel: dokonalé technické riešenia, ale aj slzy, pot a smrť (+ FOTO)

Od začatia stavby Čremošnianskeho tunela uplynie už 80 rokov. Razili ho z dvoch strán a dodnes je táto stavba obdivuhodná vynikajúcim technickým riešením.

Práce na stavbe trate a tunela boli mimoriadne náročné. Stalo sa tu viac ako 2 000 úrazov, z nich 35 smrteľných. Práce na stavbe trate a tunela boli mimoriadne náročné. Stalo sa tu viac ako 2 000 úrazov, z nich 35 smrteľných. (Zdroj: archív J. Burkovského)

DOLNÝ HARMANEC. Čremošniansky tunel, niekedy  nesprávne označovaný aj ak  Harmanecký,  je jednokoľajný  tunel, ležiaci na trati medzi Banskou Bystricou a Diviakmi.  S dĺžkou 4 697, 15 metra je to najdlhší železničný tunel na Slovensku a bol  súčasne najdlhším  tunelom v bývalom  Česko-Slovensku. Tunel stavali  v rokoch 1936 - 1940 rakúskou tunelovacou metódou, na ten čas veľmi vyspelou. Na jeseň uplynie už 80 rokov od chvíle, kedy tunel začali stavať.

Historik  a ochranár Július Burkovský hovorí, že práve v tuneli na kilometri 31, 425 dosahuje táto trať najvyšší – vrcholový bod (692, 94 m.n.m), preto sa niekedy používal aj názov vrcholový tunel.

Skryť Vypnúť reklamu

„Slávnostné začatie stavby je spojené s 28. septembrom 1936, kedy sa pri Harmaneckom portáli, označovanom aj ako Banskobystrický, stretla celá vtedajšia politická špička na čele s prezidentom Edvardom Benešom a jeho manželkou,“ hovorí historik. Po prezidentovi Benešovi tunel aj pomenovali.

Razili ho z dvoch strán, odchýlky boli minimálne

Technické riešenie stavby bolo podľa neho veľmi precízne, hoci veľmi náročné. Tunel totiž razili oproti sebe z dvoch strán – Harmaneckej a Čremošnianskej.

„Po prerazení tunela na konci augusta 1938 spojením náprotivných smerových štôlní sa  zistili  iba minimálne smerové a výškové odchýlky,“ hovorí. Vzhľadom na zložitý terén pritom išlo o mimoriadne náročnú stavbu. Rozpájanie horniny vykonávali  odstrelom a pneumatickými dlátami. „Po vyrezaní celého profilu tunela steny a strop obmurovali lomovým kameňom, vrátane čiel vstupných portálov,“ dodáva Burkovský.

Skryť Vypnúť reklamu

Vzhľadom na dĺžku tunela vyrazili aj 95, 3 metra hlbokú vetraciu šachtu s ústím na náveternej strane, čo zabezpečilo prirodzenú výmenu vzduchu nielen počas stavby, ale aj prevádzky tunela. 

„Nebolo tak potrebné uvažovať nad strojovým odčerpávaním znečisteného vzduchu z tunela,“ dodal.

Veľké problémy však počas stavby robila voda. Burkovský upozorňuje, že miestami vnikali do tunelového priestoru sústredené výrony vody v množstvách vyše 50 litrov za sekundu. Maximálny odtok na Banskobystrickej strane bol až 760 litrov / s, na čremošnianskej 83 L/s. Po ukončení prác sa  množstvo vody na banskobystrickej strane tunela ustálilo takmer bez zmeny na 500 l/ s.   Problém s množstvom vody sa  podarilo vyriešiť vybudovaním murovaného kanála, pričom voda z neho vytekajúca sa dodnes využíva na vodárenské účely. „Prebytočná odtekajúca  voda vytvára pred tunelom na začiatku doliny Túfna dokonca menší atraktívny vodopád.“

Skryť Vypnúť reklamu

 Stavalo sa v rušných rokoch

O tom, že stavba tunela sa dokončovala vo veľmi zložitých  rokoch, svedčí aj skutočnosť, že po Benešovi, ktorý stavbu v roku 1936  otváral, už strihala pásku dokončeného tunela a trate medzi Bystricou a Dolnou Štubňou v decembri 1940  celkom iná politická  garnitúra na čele s prezidentom Tisom.  Hosťami boli aj bulharský cár Ferdinand Coburg, či ríšsky minister dopravy J. Dorpmüller. Tunel vtedy už neniesol meno prezidenta Beneša, ale pomenovali ho po Andrejovi Hlinkovi.

 Pozoruhodný je nielen tunel, ale aj trať

Július Burkovský súčasne upozorňuje, že svojim technickým riešením je zaujímavý nielen tento  tunel, ale celá trať, ktorá vedie zložitým horským terénom.  Na celkovej dĺžke 40,96 kilometra prekonáva výškový rozdiel takmer 350 metrov. Na trati sa nachádza 22 tunelov s celkovou dĺžkou 12,21 kilometra. „Znamená to, že viac než 30 percent trate prechádza tunelmi,“ doplnil historik.

Vzhľadom na vysoký počet tunelov a mostov museli počítať aj s vysokým počtom robotníkov na stavbe. Napríklad v máji 1938 tu pracovalo viac ako 12 tisíc zamestnancov. Vzhľadom na náročnosť prác sa stal pri stavbe trate aj vysoký počet úrazov - bolo ich viac ako 2 200, pričom 35 z nich bolo smrteľných. 

V Dolnom Harmanci sa nedávno podarilo obnoviť pamätník 35 robotníkom, ktorí sa už zo stavby nevrátili.  Vojnové udalosti v rokoch 1944 – 45 trať značne poškodili, no k deštrukcii tunelov neprišlo. Po odstránení škôd trať na jar 1946 znovu  odovzdali do prevádzky a vrcholový tunel opätovne nazvali po Benešovi. Dnes však nesie názov Čremošniansky tunel podľa obce na turčianskej strane , v ktorej vyúsťuje.  

   Systém vetrania sa výraznejšie nezmenil

Ani dnes nie je systém vetrania nášho najdlhšieho tunela výraznejšie iný ako v minulosti. Podľa hovorkyne ŽSR Martiny Pavlikovej je jeho vetranie zabezpečené ventilátorom cez vetraciu šachtu. V čase údržby je systém odvetrania prispôsobený vykonávaným prácam.

 Nie je to dobrodružstvo, ale hazard so životom

Hoci sa na internete občas niekto pochváli aj tým, že dovnútra tunela sa pozrel, prípadne časť z neho aj prešiel, nie je to dobrodružstvo, ale hlúpy hazard so životom. Hrozí tu totiž vysoké nebezpečenstvo a okrem vyškolených zamestnancov by sa tu nemal pohybovať nikto ďalší.

 Hovorkyňa upozornila, že v   tuneli je  nielen  prievan, tma, mokro a klzko, no je tu  málo miest na bezpečný úkryt.  Ak by sa aj človek stihol  ukryť vo výklenku, treba rátať so silnou tlakovou vlnou od prechádzajúceho vlaku, dymom z trakčných motorov, mimoriadne silným hlukom a  stiesneným pocitom.

 Priľahlé úseky trate sú veľmi neprehľadné a najnebezpečnejšie je preto vchádzať od portálu prvých 200- 300 metrov.

 

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  5. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  6. Pomáhajte čítaním
  7. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  1. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  3. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  4. Pomáhajte čítaním
  5. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  6. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 29 843
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 605
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 670
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 107
  5. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 858
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 614
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 988
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 816
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 256
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 9 185
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Počet zatvorených škôl a tried opäť vzrástol, tu je prehľad

Najviac zatvorených tried v kraji má okres Banská Bystrica.

Ilustračné foto.

Stredoslovenská energetika, a.s., prijíma nové preventívne opatrenia

S účinnosťou od 26. októbra 2020 do odvolania SSE, z dôvodu zhoršenia epidemiologickej situácie, zatvára svoje zákaznícke centrá pre verejnosť.

Archeológ predstaví tajomstvá ukryté v meste pod Urpínom online

Záchranné archeologické výskumy v Banskej Bystrici uskutočnené v posledných piatich rokoch predstaví archeológ Martin Kvietok v Stredoslovenskom múzeu (SSM).

Archeológ Martin Kvietok

Železiarne Podbrezová nebudú zriaďovať samostatné testovacie miesto

Firma má minimálne výpadky zamestnancov v dôsledku ochorenia COVID-19 a zvláda ich riešiť bez väčších problémov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Agrokomplex musí po desaťročiach odstrániť svoj ikonický nápis

Konštrukciu vytvorili v roku 1974. Jej súčasťou bol aj klas.

Už ste čítali?