SLOVENSKÁ ĽUPČA. Archeologický park Kláštorisko v Slovenskej Ľupči je popri Ľupčianskom hrade najhodnotnejšou pamiatkou obce. Od najbližšej letnej sezóny bude Kláštorisko ešte atraktívnejšie. Z objektu starej šopy, z ktorej sa do dnešných dní zachovali iba dva múry, vznikne miesto pre prezentáciu najhodnotnejších architektonických článkov . Ako informovala Ivona Dobišová z obecného úradu v Slovenskej Ľupči, úpravou objektu sa otvorí šanca vystaviť najvzácnejšie nálezy.
Archeológ a správca Kláštoriska Peter Mosný hovorí, že v lapidáriu budú prezentované tie architektonické články, ktoré nesú najvýraznejšie stopy pôvodnej výzdoby kláštora. Tie boli doteraz vzhľadom na ich citlivosť na poveternostné podmienky uložené v ochranných drevených debnách. Po dokončení lapidária ich však bude môcť obdivovať aj verejnosť a zároveň budú takýmto spôsobom dostatočne chránené napríklad pre dažďom, či priamym slnkom.
Na vytvorenie lapidária vyčlenila prostriedky obec, súčasne sa však uchádzajú o príspevok zo samosprávneho kraja.
Nový impulz pre staré Kláštorisko
Kláštorisko je národnou kultúrnou pamiatkou, o ktorú sa stará obec a vybudovaním lapidária by tak mohlo získať nový impulz pre svoju prezentáciu a ochranu vzácnych nálezov.
Peter Mosný doplnil, že projekt pripravili tak, aby spĺňal požiadavky ochrany nálezov a zároveň sa stal nerušivou súčasťou archeologického parku.
Pozoruhodná história
Pozostatky kláštora z 13. storočia ležia na známej stredovekej ceste Via Magna. Rozsiahly kláštorný komplex bol kultúrnym, duchovným, ale aj komunikačným centrom v tejto oblasti. Podľa výsledkov doterajších vykopávok išlo o rozsiahly komplex kláštorných budov, ktorých najstaršia časť - kostol sa datuje do prvej polovice 13. storočia.
V tomto období kláštor využívala rehoľa františkánov, keďže v najstaršej dochovanej listine z roku 1263 sa spomína gvardian tohto kláštora. Začiatok 14. storočia sa spája s osobou magistra Donča – zvolenského župana. Na prelome 14. a 15. storočia kláštor poznačil požiar a tak v 1. polovici 15. storočia dochádza k prestavbám a rozširovaniu jeho areálu.
Doterajší archeologický výskum potvrdil skladbu architektúry kláštorného areálu a lokalizoval objekty rajského dvora, kostola a veže. Čiastočne odkrytá plocha „rajského dvora“ a južná a západná chodba ambitu prezentujú zachovalé kamenné murivo v južnej časti chodby s prvkami klenby. Výskum kostola odhalil niekoľko etáp stavebných úprav a potvrdil, že sa jedná o najstaršiu stavbu v areáli. Kostol bol využívaný už v prvej polovici 13. storočia, dokladom je zachovaná architektúra kamenného portálu severného vstupu do kostola.
Jeden z najhodnotnejších artefaktov z Kláštoriska (zdroj: archív)
