VEĽKÁ FATRA. Neďaleko Čremošnianskeho tunela, ktorý spája banskobystrickú a turčiansku stranu, nahlásili ochranárom uhynutého vlka na trati. Podľa dobrovoľného strážcu prírody Jaroslava Slašťana sú pritom strety dopravných prostriedkov s vlkmi výnimočné, pretože ide o plaché, opatrné a veľmi inteligentné zvieratá.
„Uhynutého vlka som našiel 24.apríla v ranných hodinách. Po obhliadke som zistil, že sa jedná o staršiu vlčicu, ktorej stret s vlakom spôsobil zranenia nezlučiteľné so životom. Telo vlčice sa nachádzalo priamo v traťovej koľaji. Svoj nález som nahlásil príslušnému orgánu ochrany prírody, teda pracovníkom Národného parku Veľká Fatra, ktorí zabezpečili ďalšie kroky,“ dodal.
Zoologička Správy národného parku Veľká Fatra Mária Apfelová potvrdila, že vlčica bola gravidná a zrejme už v tomto týždni by vrhla sedem mláďat. Keďže išlo o alfa samicu, jej úhyn je z hľadiska biodiverzity veľmi závažný a negatívne ovplyvní celé spoločenstvo. Napriek zriedkavosti takýchto úhynov ide už o druhý prípad, ktorý ochranári z Veľkej Fatry túto jar zaznamenali. V prvom prípade však išlo o vlka, ktorý mal zranenú nohu a nemohol si zabezpečiť potravu prirodzenou cestou. Hľadal preto uhynuté zvieratá blízko cesty, čo sa mu stalo osudným. Zrazilo ho auto.
Veľká strata z hľadiska biodiverzity
Úsek, kde vlak zrazil vlčicu, tvorí podľa Jaroslava Slašťana prechodový koridor a vlky tu majú svoje migračné trasy. Na všetkých miestach, kde migračné trasy zveri križujú cesty a železničné trate, prirodzene dochádza ku kolíziám. V prípade vlka, ktorý je veľmi plachý a opatrný, to však býva veľmi zriedkavé. „Každé usmrtenie vlka predstavuje nenahraditeľnú stratu z hľadiska biologickej diverzity a fungovania lesa. Vlk dokáže prekonať za potravou obrovské vzdialenosti. Jedna vlčia svorka zasahuje a loví aj v desiatich poľovných revíroch. Má obrovské teritórium, vlčia svorka môže žiť aj na ploche väčšej ako 150 štvorcových kilometrov,“ doplnil Slašťan s tým, že vlk je vrcholovým predátorom s nezastupiteľnou funkciou v ekosystéme.
Žije v rodinných svorkách s pevnou sociálnou organizáciou a hierarchiou: „Svorku vedie pár alfa. Ten riadi život a činnosť svorky, koordinuje lov a udržiava poriadok v hierarchii. Napäté situácie vznikajú hlavne pri konzumovaní potravy a pri prednostnom práve rozmnožovania. Výsadou alfa vlka je totiž aj výsadné právo na kopuláciu s alfa vlčicou.“
Vlčica sa zvykne správa tak, aby čo najmenej ohrozila mláďatá
Ochranár hovorí, že smrťou jedného jedinca z alfa páru dochádza k rozbitiu svorky, niektoré jedince sa môžu osamostatniť a stať sa samotármi. Vlci sa pária od polovice januára do polovice marca. Pári sa len alfa pár a teda len alfa samica rodí mláďatá. Právo na potomstvo je prakticky zariadené tak, že v čase hárania alfa vlčica produkuje také silné pachové signály, ktoré „prebijú“ pach ostatných vlčíc vo svorke.
Po oplodnení sa vlčica už počas celého obdobia gravidity správa tak, aby čo najmenej ohrozila vyvíjajúce sa mláďatá. Po deviatich týždňoch od oplodnenia vrhá 4 – 8 mláďat, ktoré šesť týždňov kŕmi materským mliekom. Neskôr mláďatá prijímajú mäsitú potravu, ktorú im čiastočne natrávenú v žalúdku prináša vlk.
Pre dobrovoľného strážcu prírody Jaroslava Slašťana je úhyn gravidnej vlčice veľmi smutným okamihom. Negatívne to podľa neho ovplyvní biodiverzitu v tomto regióne. (zdroj: archív J.S. )
Autor: ETA
