Prečo sa Matej Korvín v Bystrici za nos držal? (+ FOTO)

Perličky z nášho námestia prezradia, že rušný obchod nebol to jediné, čo ľudí sem lákalo.

BANSKÁ BYSTRICA. Námestie SNP v Banskej Bystrici je do dnešných dní najzachovalejšou časťou historického jadra mesta. Hoci stavebné zásahy sa ho nedotkli tak výrazne, ako to badáme v iných častiach mesta, v období stredoveku predsa len vyzeralo inak. Ako píše v knihe Banská Bystrica v premenách času historik Ján Baláž, domy v 13. a 14. storočí ešte netvorili súvislú zástavbu, na akú sme zvyknutí dnes. Domy stáli osobitne a medzi nimi sa nachádzali dvory.

Historik a turistický sprievodca Jozef Ďuriančik považuje námestie za svoju srdcovú záležitosť a rád po ňom turistov sprevádza. Preslávené trhy, ktoré pretrvali celé storočia a privádzali na toto miesto ľudí zo širokého okolia, sa tu podľa neho konali ešte skôr, ako získala Bystrica mestské privilégiá (1255). „Výmenný obchod tu fungoval ešte skôr, než vznikli klasické trhy,“ dodal s tým, že z tohto rušného obchodného obdobia pretrvalo označenie rínok.

V tvare šošovky

Historik dopĺňa, že námestie je zaujímavé aj svojim tvarom. Na rozdiel od väčšiny stredovekých námestí, ktoré mali tvar obdĺžnika, prípadne štvorca, má námestie v Banskej Bystrici tvar šošovky. Nie je to však až také nezvyčajné, keďže to vychádza zo saskej tradície, ktorou bola Banská Bystrica výrazne poznačená. Smerom na východ sa námestie rozširuje a na západ zužuje.

A tak, ako je námestie prirodzeným centrom mesta dnes, tak sa tu odohrávali kľúčové udalosti aj v minulosti. Trhy, procesie, či stretávanie ľudí však boli tou príjemnejšou stránkou jeho života.

Na námestí bola totiž umiestnená aj klietka hanby a pranier. „Do klietky hanby umiestňovali predovšetkým ženy, napríklad za cudzoložstvo a na pranier mužov, ktorí sa dopustili menej závažných činov, napríklad krádeže. Dávali ich sem hlavne v pondelok, kedy sa konali trhy a na námestí sa pohybovalo najviac ľudí,“ dodal.

Čo však bolo horšie, na námestí si kedysi kat odbavoval svoje krvavé dielo. Popravovalo sa približne na mieste, kde dnes stojí Mariánsky stĺp.

Ďuriančik dodáva, že Bystrica sa vo svojej jurisdikcii riadila banskoštiavnickým mestským a banským právom. Právo meča dostala v 14. storočí od Ľudovíta Veľkého. „Aj obnovené výsady mesta z roku 1524 obsahovali právo meča,“ doplnil s tým, že tresty sa vo všeobecnosti delili na nižšie, ťažšie a najťažšie. Pri tých nižších ste riskovali vsadenie do klady, na pranier, či do klietky hanby. Ťažšie telesné tresty už sprevádzalo odseknutie ruky, mučenie, či bičovanie. Najťažšie zločiny sa trestali smrťou.

Trh a poprava? Dokonca naraz

Hoci trhy a popravy zdanlivo nejdú dohromady, v Bystrici sa trestalo hlavne počas trhových pondelkov. Vtedy na radnicu vyvesili podľa Ďuriančika nielen trhovú zástavu, ale aj ruku, ktorá drží meč. Popravy sa najprv vykonávali pred vstupom do mestského hradu, neskôr na námestí a od 18. storočia na Šibeničnom vrchu – Galgenbergu. Ten sa nachádzal na návrší nad dnešným obchodným centrom Europa.

O ukončenie tejto smutnej etapy života na námestí sa zaslúžil prvý banskobystrický biskup Berchtold v roku 1778.

Ako sa Matej Korvín za nos chytal

Preskočme však na veselšiu nôtu. Historik hovorí, že námestie plnilo v minulosti omnoho dôležitejšie funkcie. Politicko – správnu, religióznu, obchodnú, kultúrno – spoločenskú a komunikačnú. A mala na to dostatok priestoru. Dokonca sa zvyklo hovoriť, že je také veľké, že sa do neho vojde celá Kremnica.

Ak si ho však predstavujete také čisté ako dnes, rýchlo vás vyvedieme z omylu. Koniec koncov, stredovek bol známy aj katastrofálnou hygienickou situáciou predovšetkým v mestách. A na miestach, kde sa predávala zelenina, ovocie či mäso to asi nebolo nič slávne. „Z roku 1481 sa zachoval dokument, podľa ktorého sa Matej Korvín počas pobytu v meste doslova chytal za nos od zápachu z tržnice a radšej ani neotváral okná na námestie. Na jeho podnet drevenú tržnicu zrušili a postavili kamennú,“ hovorí Ďuriančik.

No a keď sme už pri tých odpadkoch z tržnice, prvé smetné koše umiestnili na námestie až v roku 1929 a o desať rokov neskôr vybudovali aj podzemné toalety.