BANSKÁ BYSTRICA. Považujete za zberateľov iba ľudí, ktorí majú cenné zbierky známok, mincí, či obrazov? Ak áno, zrejme by vás zaskočilo tvrdenie, že zberateľom je aj vaša stará mama, ktorá celé leto zavára a zaváraniny si pekne a systematicky ukladá do špajze.
Téma zberateľstva a zbierok je totiž naozaj fascinujúca. Známeho banskobystrického historika a kulturológa Richarda R. Senčeka oslovila natoľko, že v súčasnosti finišuje s dokončením vedeckej práce Teória zbierok. „Moji priatelia sú už zo mňa unavení, lebo každému strkám do ruky dotazník a chcem vedieť čo zbierajú, alebo zbierali, ako dlho to robili a podobne,“ usmeje sa. Podľa neho totiž za zberateľov považujeme skôr tých druhých ako seba. A pritom sa možno mýlime. Veď stačí, ak si doma budujeme knižnicu a už tým vytvárame určitý druh zbierky. Takmer denne sa stretávame aj so zbierkou zákonov, či zbierkami básní. Jednoduchšie povedané, bez zbierok by svet nefungoval.
Richard R. Senček dokončuje na tému zberateľstva vedeckú prácu (zdroj: SME - Ján Krošlák)Muži kedysi lákali dámy na motýle, šiatorník na modrú farbu
Hoci dnešnej generácii sa to už môže zdať úsmevné, kedysi sa gavalieri snažili dobyť srdce vyvolanej aj zbierkami motýľov.
Zberateľskému fenoménu sa pritom podľa Richarda R. Senčeka nevyhla ani zvieracia ríša. Ak vás ako prvá napadla straka a veverička, nie ste ďaleko od pravdy. Ešte lepším príkladom je však zvláštny austrálsky vták šiatorník fialový, ktorého niekedy nazývajú aj umelcom, či výtvarníkom. Sústreďuje sa na zbieranie predmetov v jednom odtieni modrej farby a z nich vyrába akési umelecké kreácie. Môžu to byť vrchnáky z fliaš, gombíky, či papiere. Isté je, že druhá strana na tieto jeho zberateľské pokusy reflektuje a obe strany sú spokojné.
Modré umelecké dielko šiatorníka (zdroj: viralforest.com)
(zdroj: viralforest.com)
(zdroj: viralforest.com)„Zberateľstvo sa dá zjednodušene označiť ako cieľavedomá činnosť. Ak si napríklad z dovoleniek v Chorvátsku a Bulharsku donesiete dva kamienky, ktoré vám budú pobyt pripomínať, už ste položili základ zbierky,“ hovorí historik.
Ak si niekto povie, že je zberateľ, má naštudovanú literatúru a vytvorí si určitý systém, posunul zberateľstvo na kvalitatívne vyššiu úroveň.
Ošiaľ s názvom céčka
To bol za socializmu ošiaľ, keď sa začali zbierať céčka. Dnes si na to už nik ani nespomenie, hoci toto malé šialenstvo zasiahlo svojho času jednu generáciu. Ale zostala nám ako spomienka na toto obdobie aspoň notoricky známa pesnička Céčka sbírá céčka od Michala Davida.
Céčka boli ošiaľom jednej generácie. (zdroj: archív)Zberateľstvo je pritom prakticky rovnako staré, ako ľudstvo samo. Už naši predkovia zbierali amulety, kamienky a podobne. Tesne po druhej svetovej vojne sa zbierali nálepky zo zápalkových škatuliek, potom zas pútka do tričiek, gombíky. „Každá generácia mala svoj vlastný ošiaľ, presnejšie zachytila ju nejaká kultúrna vlna. Zaujímavé je, že ani raz sa mi nepodarilo zistiť, že by sa predmet zbierky kultúrnej vlny niektorej generácie zopakoval,“ hovorí.
Zaujímavé je, že zbierka s vami dokonca komunikuje. Vie vás nahnevať, potešiť a rozprávať sa s vami. Nestojí to potom za to, aby sa jej človek venoval?
Usmeje sa aj nad príbehom zberateľov telefónnych kariet, vďaka ktorým sme pred pár rokmi nemuseli v telefónnej búdke hádzať do prístroja mince, ale nahradili ich karty. Dnes už mladá generácia ani len netuší, na čo slúžili, keďže do bankomatu sa vložiť nedajú.
Ženy zbierajú srdcom, muži rozumom
Richard R. Senček hovorí, že medzi zberateľstvom žien a mužov je tiež podstatný rozdiel. Ak zbiera žena, je to citové, tematické a ovplyvnené srdcom. U mužov zas dominuje veda, poznanie a systematickosť. Samozrejme, že na oboch stranách však existujú aj výnimky.
Celkom odlišný význam majú mať zbierky v múzeách. Tam by sa mali predmety z danej oblasti nielen sústreďovať, no predovšetkým by mali rozprávať. Preto sa v zásade odlišujú dva typy zberateľov – na jednej strane sú to fyzické osoby, na strane druhej múzeá. Tam by nemal byť podstatný predmet, ale jeho príbeh. „V oboch prípadoch sa však vytvárajú nezameniteľné hodnoty,“ hovorí. Koniec koncov, na zberateľskom základe fungujú aj knižnice, múzeá, či spolky.
Keď to so zbieraním preženieme, výsledkom je bordel
Hovorí sa, že všetkého veľa škodí a tak aj sústreďovanie vecí môže niekedy prerásť do menej príjemných podôb. Jedným z dôsledkov hromadenia vecí môže byť obsedantno – kompulzívna porucha . Presnejšie jeden z jej stupňov - takzvaní „hromadiči. Zbierajú nepotrebné veci a majú problém s vyhodením niečoho, čo by iní ľudia určite označili za odpad. K nahromadeným veciam si vytvárajú silný vzťah a pripisujú im neprimeranú hodnotu. Zbaviť sa vecí im spôsobuje také nepríjemné napätie, že je pre nich jednoduchšie si ich ponechať. Ale to už je oblasť pre psychatriu.
Zbierať sa dá naozaj všetko
Rozsah toho, čo sa dá zbierať, je skutočne obrovský. Od servítok a mušlí až po skutočne bizarné predmety, napríklad obaly zo žiletiek. Netradičné zberateľské odbory zastrešuje aj Klub zberateľov kuriozít. Iba čo sa pivnej tematiky chýba, dá sa zbierať okolo 60 druhov predmetov. Od etikiet, podpivníkov, až po poháre. „ Keď spomíname zberateľov kuriozít tak snáď niekoľko príkladov zo Slovenska. Spoznal som človeka, ktorý svoju zbierku vytváral na základe nepodobnosti – každý predmet musel byť čo najviac odlišný od toho druhého.
A tak mal v zbierke vedľa plyšovej bábiky starý motor z mopeda. Pán doktor Ungrádi z Vranova nad Topľou zbiera všetko, čo sa týka cirkusu. Jeho vášeň ho doviedla nielen pod šapitó, ale aj medzi cirkusantov, s ktorými často udržuje aj priateľské vzťahy. Videl som zbierku zelených predmetov, v podstate veľmi podobnú šiatorníkovi, až na to, že ju zbierala pani. Nepredpokladám, že by na ňu lákala nejakých samčekov. Kuriózna je aj zbierka bez predmetov. Napríklad jeden pán mal zbierku planét. Samozrejme, že planéty nevlastnil, ale o každej si viedol bohatú dokumentáciu, podobnú zbierku som videl aj inde a týkala sa zvonov. Pre mňa sú aj zaujímavé spoločné zbierky, keď niekoľko ľudí vytvára jednu zbierku. Takú som videl ja juhu Slovenska a týkala sa archeológie.
„Niekedy sa stretávam aj s otázkou, či je napríklad numizmatika či filatelistika súčasne vedeckou prácou. Musím odpovedať, že nie, hoci vedomosti filatelistov, či numizmatikov sú často pozoruhodné. Vysvetlím to na príklade. Ak zbieram známky a urobím katalóg, ešte to nie je vedecká činnosť, ale zberateľská záľuba.
„Ak sa na zberateľstvo pozrieme z fenomenologického hľadiska, ide o takzvaný uchovávací fenomén, ktorý súvisí s pudom sebazáchovy. Hoci každý druh zberateľstva sa líši, obecne možno povedať, že je to poctivá práca, ktorej ľudia venujú nielen srdce, ale aj čas, peniaze a námahu. Ale to je na dlhú debatu.
