STARÉ HORY. Ukážka pravekej tavby medi bude jednou z atrakcií otvorenia 3. ročníka banského náučného chodníka v Starých Horách, ktoré sa uskutoční v sobotu 21. mája od 10.30. Podpredseda občianskeho združenia Haliar Richard Čillík informoval, že súčasťou programu bude popri ukážke pravekej tavby medi aj vystúpenie spevokolu Haliar a voľná zábava.
Staré Hory sa pokladajú za najstaršiu banícku lokalitu v okolí Banskej Bystrice, obec vznikla ako banícka osada v 13.storočí, ťažila a spracúvala sa tu strieborná a medená ruda. Vo vyťaženej hlušine sa dokonca našli aj kamenné nástroje, používané pri ťažbe rudy. Vrchol rozvoja Staré Hory dosiahli na prelome 15. a 16. storočia, kedy bol v obci vybudovaný rozsiahly komplex taviacich hút, čo podmienilo aj rozvoj ťažby dreva a uhliarstva.
Trasa banského chodníka sa zameriava na kľúčové zaujímavosti Starých Hôr – súkromné banské múzeum Ivana Čillíka, Haliarsku dedičnú štôlňu , Banský meračský úrad, banské odvaly , šachtu Terézia v Richtárovej, banícky špitál a ďalšie zaujímavosti.
Haliarska dedičná štôlňa. (zdroj: SME - Ján Krošlák)Pozoruhodné sú napríklad pozostatky šachty Terézia v baníckej osade Richtárová. Z technického diela sa dodnes zachovali obvodové múry s jamou pre vodné koleso. To slúžilo na pohon hriadeľa, na ktorom boli umiestnené laná pre vyťahovanie vyťaženého materiálu a spúšťanie baníkov do šachty. Zachovali sa aj časti múrov strojovne. Terézia slúžila ako vetracia šachta do ostatných banských diel.
Šachta Terézia (zdroj: SME - Ján Krošlák)
Jednou z najzaujímavejších častí trasy je súkromné banské múzeum Ivana Čillíka, ktoré zriadil vo svojom dome. Sústredil v ňom unikátne exponáty, typické pre starohorskú a špaňodolinskú oblasť, v ktorej sa ťažilo už v období praveku.
Dôkazom sú napríklad nálezy kamenných mlatov v lokalite Piesky. Medzi exponátmi múzea je aj medený koláč, ktorý je dôkazom o tavbe medi už okolo roku 1800 – 1200 pred našim letopočtom.
Zaujímavá je aj jeho hmotnosť. Kameň, ktorý by mal vážiť podľa nášho odhadu tak pol kila váži presne 3,70 kila. 97 percent obsahu tvorí meď, zvyšné tri percentá striebro, selén, arzén a telúr, čo ho robí mimoriadne ťažkým.
V zbierkach sú však aj želiezka , kladivká a tégliky na skúšanie rudy, banské kahance, karbidky, či banícky pracovný odev a slávnostné banícke uniformy.
Zaujímavosťou je, že tie mali mať 29 zlatých gombíkov. Je to prejav úcty voči patrónke baníkov, svätej Barbore. Svätica mala 29 rokov, keď ju sťali.
V súkromnej baníckej expozícii Ivana Čillíka (zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
Autor: ETA
