BREZNO. Aký zmysel malo utrpenie obetí nacizmu, ak spoločnosť ostáva nepoučená? Túto otázku si položil tím okolo novinára Andreja Bána, ktorý s projektom Zabudnuté Slovensko minulý týždeň navštívil Brezno.
Priamy kontakt je nenahraditeľný
Radikalizácia spoločnosti prameniaca zo zlej sociálnej situácie a sklamania z politikov. Nie náhodou si organizátori Koncertu proti fašizmu pri príležitosti 71. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom vybrali na diskusie s mladými ľuďmi práve Horehronie, Brezno a divadelné dosky, na ktorých sa predstavenie nedohralo dokonca. Novinár, sociológ, etnologička a historik so žiakmi a študentmi z miestnych škôl rozoberali fenomén vzrastajúceho fašizmu, extrémizmu a xenofóbie ako sústavne sa opakujúcej chyby ľudstva.
Priamy kontakt je podľa nich nenahraditeľný. „Mladých treba osloviť cez príbehy a nie tvrdé fakty. Ľuďom väčšinou encyklopedické informácie až tak veľa nehovoria, ale autentický príbeh, ten im môžu sprostredkovať tí ľudia, ktorí sú tu,“ povedal jeden z iniciátorov projektu, novinár a fotograf Andrej Bán. Jeho hosťami boli Fedor Gál, sociológ a človek, ktorý sa v koncentračnom tábore narodil, Monika Vrzgulová, etnologička z Dokumentačného centra holokaustu, Patrik Dubovský, historik z Ústavu pamäti národa a Magdaléna Robinsonová...
Liečba šokom
Slovenská fotografka Magdaléna Robinsonová počas vojnového Slovenského štátu stratila oboch rodičov a prežila hrôzy koncentračných táborov. Aj keď pred desiatimi rokmi opustila tento svet, vďaka režisérovi Markovi Šulíkovi nezostalo jej šokujúce svedectvo zabudnuté. V dokumente Cesta Magdalény Robinsonovej skladá z rozhovorov, fotografií, negatívov a krátkeho filmového záznamu mozaiku jej utrpenia, o ktorom väčšina ľudí, ktorá prežila holokaust, radšej nikdy nehovorila.
Jej osobná skúsenosť plná živých obrazov strachu, násilia a hnijúcich ľudských tiel prikovala študentov k sedadlám a v kinosále zavládlo hrobové ticho. „Magdaléna sa vyjadrila, že je schopná akceptovať akýkoľvek názor, pokiaľ sa nezabíja. Ja nie. Nie som schopný akceptovať akýkoľvek názor, z ktorého cítim závan nacizmu a fašizmu a budúceho zabíjania. Ja nebudem čakať, kým sa začne zabíjať,“ vyjadril sa po skončení filmu Fedor Gál.
Môže sa to celé zopakovať?
Cesta Magdalény Robinsonovej mnohých študentov prinútila zamyslieť a hlavne pýtať sa. Mohli tak urobiť aj prostredníctvom SMS správy, pričom väčšina podnetov smerovala k jednej a tej istej otázke: Môže sa to celé zopakovať aj dnes? Odpoveď znela: Áno, aj keď možno v inej forme.
Reakcie mladých na diskusiu boli rôzne. Niektorí sa tešili z vymeškaného vyučovania, iní privítali, že sa dozvedeli niečo viac z histórie a o Osvienčime. Ako potvrdili aj iniciátori tohto projektu, podobné akcie chcú zorganizovať aj v iných mestách, najmä na strednom Slovensku, aby mohli byť s ľuďmi z tohto kraja v priamom živom kontakte.
A akú reakciu očakáva Andrej Bán od politických špičiek? „Osobne očakávam, že po tej počiatočnej zmätočnosti a počiatočnom váhaní, ako pristupovať k extrémistom, ktorí sú v parlamente za ĽSNS, budú mať jednoznačnejšie postoje. Že bude viac ako 21 poslancov zo 150, ktorí sa zatiaľ pridali k výzve, aby s nimi ani nekomunikovali a dali najavo svoje jednoznačné odmietanie extrémizmu. Extrémisti sú podľa mňa červená čiara, za ktorú by nikto nemal ísť.“
Študenti počas diskusie. (zdroj: MsÚ)Slovo organizátora Koncertu proti fašizmu Michala Karaka
Nálady medzi obyvateľstvom týkajúce sa tém fašizmu, extrémizmu, xenofóbie, intolerancie sa znova pozdvihujú už dlhšie. Samozrejme, že v regiónoch ako Horehronie to je viditeľné aj na volebných výsledkoch, ale nie len v týchto regiónoch, aj v Bratislave má Kotleba-ĽSNS stúpajúci rast preferencií. Incident s breznianskym divadelným ochotníckym súborom bol len jedným z množstva incidentov, ktoré tieto nálady podčiarkujú a ktoré sa šíria hlavne z vedenia VÚC BB.
Ja, ktorý nežijem permanentne v tomto regióne, ale vraciam sa sem za rodinou alebo známymi, mám možno väčší odstup vnímať to. Je nutné ale povedať, že tieto témy sú medzi obyvateľstvom vnímané obšírnejšie (nezamestnanosť, zaostalosť regiónov, mládež a jej nezáujem o veci verejné, výchova na školách, zdravotná dostupnosť a jej kvalita, utečenci, rómsky problém a pod. ... )
Nie je možné ich ale riešiť skratkovito, vyvolávaním ešte väčších negatívnych vášní, navracaním pojmov ako „paraziti“ cielene medzi obyvateľstvo s cieľom vyvolať ešte väčší strach a zväčšiť odstup od skupín obyvateľstva, ktoré by nás mali podľa týchto extrémistov v súčasnosti životne ohrozovať. Je nutné ich riešiť s chladnou hlavou (a to, že je ich nutné riešiť a s tým, ako sa to deje nesúhlasia aj ľudia, ktorí vystúpili v Brezne na koncerte a diskusii) a vyvinúť celospoločenský tlak na politikov, aby sa týmto témam konečne začali naplno a seriózne venovať a nenaháňať si na nich pred voľbami svoje referencie.
Len kvalitné celoplošné vzdelanie, kvalitné a dostupné zdravotníctvo, lepšia infraštruktúra miest, zlepšenie podnikateľského prostredia, cielená pomoc regiónom môže zlepšiť aj situáciu v regiónoch. Šírenie extrémistických (a aj fašistických) názorov riešeniam vôbec nepomáha, naopak – zhoršuje ich. Ľudia ako Mečiar, Fico, Kotleba a bohužiaľ čiastočne neskôr aj Dzurinda sa svojím populizmom chcú (chceli) viac udržať pri moci, ako riešiť skutočné problémy ľudí. A niektorí na to nemajú ani poriadny program a ľudský potenciál, aby také niečo mohli uskutočniť, keď musia nominovať na kandidátku do NRSR ako poslancov 20-ročných extrémistických sopliakov a robiť z nich expertov na ľudské práva, vojenské spravodajstvo a pod. (!?).
Nedá sa to zlepšiť „zalepením očí“ pomocou vybudovania obchvatu v Brezne okolo bývalej mostárne, ktorý sa rieši už desiatky rokov (čo je zase len polovičné riešenie, keďže ďalšie desiatky sa bude riešiť napojenie od Baldovského mostu na Horehron) ani potľapkávaním starostov a primátorov a fotením s nimi pred voľbami alebo aj počas volebného bežného obdobia na guľášoch a folklórnych slávnostiach... ale aj tí primátori a starostovia, ktorí sú v týchto regiónoch a ktorí majú možnosť vytvoriť tlak na vládu a poslancov, sa musia zamerať aj na takéto témy, nie len na „pekné“ a „okulahodiace“ riešenia pre ľudí. A takisto novinári píšuci a žijúci v týchto regiónoch
.MICHAL KARAKO
Michal Karako (zdroj: MsÚ)
