ĽUBIETOVÁ. Cenný minerál libethenit, ktorý vzniká ako sekundárny minerál na medených ložiskách, po prvý krát opísali v Ľubietovej neďaleko Banskej Bystrice. Podľa tohto bývalého kráľovského mesta, dnes obce, dostal aj meno. V roku 1823 ho podľa Ľubietovej pomenoval mineralóg August Breithaupt.
Libethenit však zďaleka nie je to jediné, čo robí z okolia Ľubietovej doslova kráľovstvo minerálov. Dnes tu obec v spolupráci s občianskym združením Libetha sprístupnila náučný chodník na banskej lokalite Podlipa v rámci 5. ročníka Ľubietovského baníckeho a hutníckeho dňa. „Zrejme je na svete iba málo obcí, po ktorých sú pomenované minerály. My tú výsadu máme, no zďaleka to nie je jediná zaujímavosť. Napríklad v lokalite Podlipa sa dá nájsť 52 druhov rôznych minerálov,“ hovorí starosta obce Pavel Zajac.
Banský chodník má prevýšenie 200 metrov a z veľkej časti vedie obrovskou banskou haldou, porovnateľnou svojim rozsahom so špaňodolinskou. Počas päťstoročnej ťažby medi sa jej tu vyťažilo okolo 25 tisíc ton.
Na Podlipe, ktorá bola v minulosti typickou banskou osadou, sa nachádza 18 štôlní, spojených dedičnou štôlňou. S každou zo štôlní je spojená zaujímavá história. Väčšina z nich spočiatku niesla mená po majiteľoch baní. Neskôr však legendy hovorili o banskom prekliatí, a tak i ich radšej pomenovali menami svätcov. Tí ich mali ochraňovať. Napríklad „Johanov“, čiže svätých Jánov Nepomuckých tu majú hneď niekoľko. Nachádza sa tu dolný, stredný, či horný Johan.
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)Langitu sa najlepšie darí v tme a bez ľudí
„Libethenit však nie je jediný minerál, ktorý po prvý krát opísali u nás. Patrí sem aj ďalší zaujímavý minerál mrazekit,“ hovorí starosta.
Mrazekit po prvý raz opísali v roku 1992 práve na ložisku Podlipa. „Zvláštnosťou je, že my sami tento minerál v zbierkach nevlastníme, no snažíme sa ho získať. Považuje sa za veľmi vzácny,“ hovorí starosta.
K nepochybne najzaujímavejším minerálom na Podlipe však patrí langit, modrý až modrozelený sekundárny minerál, ktorý sa vyskytuje na ložiskách medi . Ľubietová je však predsa len v niečom iná. Na Podlipe sa nachádza štôlňa, kde sa tvorí veľké množstvo tohto minerálu. Vzorky langitu z Ľubietovej sa najmä na konci 20. storočia a v 21. storočí dostali do mnohých svetových múzeí a zbierok.
Langit sa tvorí v štôlni Jakob, ktorú nazývajú aj Langitkou. Štôlňa je zasypaná a podľa starostu je to najlepšia voľba, ako prirodzenú tvorbu minerálu ochrániť. „Odborníci stále skúmajú, prečo a za akých podmienok sa tu langit v takýchto množstvách tvorí. Považujú to za svetový unikát. Keby sme štôlňu sprístupnili, mohli by sme tento proces ohroziť,“ dodal. Do budúcnosti skôr uvažujú nad tým, že by do podzemia umiestnili kameru a štôlňu osvetlili. Tak by bolo možné študovať, ako sa v podzemí langit tvorí bez toho, aby ľudia toto prostredie svojou prítomnosťou narúšali.
Langit (zdroj: wikipedia)Trinásť zastavení, trinásť zamyslení
Na náučnom chodníku, ktorý sa dá prejsť približne za dve hodiny, je v kocke sústredená celá pozoruhodná história tejto baníckej lokality. Vrátane cementačnej metódy, či závodu Zelená voda, ktorý tu kedysi stál. Na vybudovanie informačných tabúľ prispel úrad vlády, väčšinu práce však obec robila svojpomocne so združením Libetha. Obec,ktorá je súčasťou Banskej cesty, dokáže zabezpečiť na náučný chodník sprievodcov ako pre laické, tak aj pre odborné exkurzie.
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)Kráľovstvo pod paľbou skalkárov
Na rozsiahlej ploche banskej haldy so strmým sklonom prekvapia človeka informačné tabule s upozornením, že poškodzovanie lokality je zakázané. Veľmi platné to však nie je. Pred veľkými mineralogickými burzami sa to tu hľadačmi minerálov len tak hemží. A nebýva výnimkou, že si pomáhajú odstrelmi.
V obci ich zvyknú nazývať skalkármi. „Voči tým serióznym nič nemáme. Nemálo je však takých, ktorí sem prídu iba s vidinou zárobku a lokalitu doslova drancujú. Staré banské diela môžu nenávratne poškodiť. Už sa tam nedostanú nielen oni, ale ani nikto po nich,“ dodal.
Obec chce v budúcnosti vybudovať na chodníku model gápla, banské stupy, či budovy banského skanzenu. „Máme už vyhliadnuté drevené stavby, ktoré by sa sem dali preniesť. Všetko to však záleží od financií,“ dodal starosta.
Banské haldy sú pozostatkom intenzívnej banskej činnosti, ktorá trvala stovky rokov. (zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
Usadzovanie medi je stále viditeľné aj vo vode. (zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: )
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
