Obľúbenú knihu s príznačným názvom Čak si z Bystrici zostavil Starobystričan Dušan Klimo, dnes žijúci v Nemecku.
Detstvo a mladosť prežil kúsok od Huštáka pod Galgenbergom, čo v ňom zanechalo nezmazateľnú stopu a dodnes sa cíti Banskobystričanom. Jeho otec bol pravotár a starý otec jedným z posledných cechmajstrov, takže príležitostí na komunikáciu v jazyku predkov mal viac ako dosť.
Jednu z kapitol svojej knihy venoval aj láskavým a na prvý pohľad niekedy aj menej láskavým pokarhaniam detí, ktoré používali vo svojich nárečových zvyklostiach naši predkovia. Túto kapitolu zostavil ďalší Starobystričan, mestský poslanec Milan Lichý. Pobavte sa s nami práve na sviatok, keď deti slávia svoj veľký deň. Keď sa tak spätne obzrieme, že niektoré tieto frázy používame aj dnes, je celkom jasné, že od nárečových zvyklostí našich predkov sme sa až tak neoddialili.
Výber rukolapných výchovných metód zúfalých bystrických rodičov:
- Príde si ťa krivý Žiga zobrať.
- Bude ale világoš!
- Roztrhnem ťa ako žabu!
- Výčitka nepodarenému dieťaťu:
- Miesto teba sme mohli mať račšej vreco krumplov.
- Zajac štepený. Akoby ťa čert opálil.
Výčitky lenivejším deťom:
- Čo máš korelu?
- - Čo máš mrcha chorobu?
Pokarhanie
- Bodaj ťa para tlačila, bodaj ťa hus pečená kopla.
Pokarhanie žiaka, čo sa stále len učí a výsledky nemá:
- Si ako ten mních, čo mal veľa kníh a nič nevedel z nich.
