BANSKÁ BYSTRICA. Výstavba Mariánskeho stĺpu bola podobne ako v ďalších mestách, spojená s vďakou obyvateľov za ukončenie morovej epidémie. O výstavbu prvého Mariánskeho stĺpa sa zaslúžili jezuiti, ktorí dali postaviť sochu Panny Márie na mieste, kde sa v stredoveku vykonávali verejné popravy.
Banskobystrický historik a turistický sprievodca Jozef Ďuriančik hovorí, že po ukončení jednej z morových epidémií v roku 1679 sa s výstavbou stĺpa začalo o dva roky neskôr. Jeho životnosť však nebola dlhá, lebo počas Tököliho povstania vojská stĺp zbúrali aj napriek prísľubu, že ho nechajú v neporušenom stave.
Ruiny stĺpu previezli do Slovenskej Ľupče. Po odznení zložitých rokov a skončení povstania Františka Rákocziho jezuiti opätovne požiadali vedenie mesta o postavenie Mariánskeho stĺpa na rovnakom mieste. Nový stĺp osadili v roku 1719.
„Tento barokový stĺp je vysoký 13, 2 metra. Základ tvorí dvojité stupňovité schodisko v tvare šesťuholníka, na ktorom je trojboký podstavec. Na podstavci je klasicistický stĺp, pozostávajúci z pätky, drieku a korintskej hlavice, na ktorej je od roku 1897 socha Nepoškvrnenej panny Márie, vysoká 2,45 metra,“ hovorí Jozef Ďuriančik s tým, že autor tejto sochy nie je známy. Zaujímavosťou však je, že pôvodne bol stĺp ohradený kamenným zábradlím. Vidieť ho aj na jednom z najznámejších obrazov Dominika Skuteckého Trh v Banskej Bystrici.
Nežiadúci...
„Počas rokov socializmu sa stal stĺp na námestí nežiadúci,“ usmeje sa historik. Pri príležitosti 20. výročia SNP, keď sa v Banskej Bystrici pripravovala návšteva Nikitu Chruščova, stĺp „upratali“ do areálu mestského hradu, kde už nepôsobil ako ideologická závada.
Po obnove Námestia SNP v rokoch 1990 – 2000 ho preniesli na pôvodné miesto a vtedajší biskup Rudolf Baláž ho na sviatok Nepoškvrnenej Panny Márie v decembri 1994 opätovne vysvätil.
Má liečiť dušu aj telo
Určite nie je zanedbateľné, že stĺp v minulých rokoch študovali aj z hľadiska takzvanej geomantie - teda silového pôsobenia určitých miest na človeka. Toto silové pôsobenie by malo priniesť človeku blahodarnú energiu a silu. „Jedným z priekopníkov tejto metódy bol banskobystrický architekt Jaroslav Stockmann. Pod sochu sa treba postaviť presne na miesto, kam smeruje pohľad Panny Márie,“ hovorí historik.
Ďalšie z takýchto silových miest, kde človek môže načerpať energiu a pokoj sa podľa neho nachádza na Kalvárii na Urpíne.
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
Pred stĺp sa vraj treba postaviť na miesto, kam smeruje pohľad Panny Márie (zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
Stĺp v roku 1896, ešte s ohradou. (zdroj: Banskobystrický spolok okrášľovací a ochranný)
