MAĎARSKO, BREZNO. Lesníci v Maďarsku hospodária zhruba na takej istej výmere ako na Slovensku. Samozrejme, u nich sú iné prírodné podmienky, iné požiadavky spoločnosti na vyžitie a obhospodarovanie lesov, ako aj iný dopyt po produktoch.
Množstvo príležitostí na rekreáciu a oddych
Študijnú cestu zameranú na odbornú prezentáciu príkladov dobrej praxe diverzifikácie lesníckych a nelesníckych činností v Maďarsku zorganizovalo Národné lesnícke centrum vo Zvolene a Agentúra pre rozvoj vidieka SR. Účastníci na konci mája navštívili tri lesnícke subjekty, pričom každý z nich okrem hlavnej činnosti obhospodarovania lesov ponúka množstvo príležitostí na rekreáciu a oddych v areáloch priamo v lone prírody. Lesné školy, turistické centrá, detské ihriská, náučné chodníky, arboréta, lesné železničky, vyhliadkové veže, to je len časť z nich.
Hostí v susednej krajine ako prví privítali kolegovia z Vértešských lesov v meste Tatabánya, ktorí im priblížili svoju činnosť a previedli ich jednotlivými prevádzkami. Prvou bol obchod s lesnými delikatesmi, výrobkami od výmyslu svetu. Na okraji mesta Pusztavám navštívili pílu, vybavenú výrobnými linkami na spracovanie dreva, sušiarňou dreva, parným kotlom na biomasu, pričom jej ročný obrat na energetické účely dosahuje 300 000 ton. Nachádza sa len pár metrov od lesnej školy, ktorá otvorila svoje brány pre deti minulý rok a spoločnosť ju prevádzkuje z vlastných finančných prostriedkov v rámci verejno-prospešných činností. Sídli v priestoroch kancelárií bývalého drevárskeho závodu a jej ubytovacia kapacita je 30 osôb. Prvý deň zavŕšili prehliadkou bývalej povrchovej bauxitovej bane a pálenia dreveného uhlia tradičným spôsobom.
Les a jeho obyvateľov spoznávate na jednom mieste
Slovenskí lesníci sa v utorok zobudili do daždivého rána, postupne však počasie začalo priať. Netrpezlivo ich už čakali kolegovia Lesnej správy Ipöly Erdö Zrt a pod prístreškom hosťovského domu Tóvik porozprávali zaujímavé informácie o jednej z 22 štátnych lesníckych akciových spoločností, najväčšom subjekte obhospodarujúcom lesy v Novohradskej župe a na severe Peštianskej župy. Účastníci študijnej cesty prijali pozvanie na jazdu vláčikom Lesnej železnice na Kráľovej lúke (Királyrét), ktorá od roku 1893 bola využívaná na zvoz dreva, od 60-tych rokov už aj turistov. Trať končí pri toku Dunaja, 50 km od Budapešti.
Územie obhospodarované spoločnosťou ponúka veľa príležitostí na rekreáciu a oddych. Presvedčili sa o tom aj slovenskí lesníci, ktorí zavítali do turistického centra a Lesnej školy v Katakunpuszte, do nádherného centra navrhnutého tak, aby sa rodiny s deťmi mohli odreagovať v prírode a spoznať les a jeho obyvateľov na jednom mieste. Slovami chvály nešetrili ani pri prehliadke arboréta a zvieracieho parku, ktorých prehliadka prišla na rad v samotnom závere dňa.
Tri dni boli bohaté na diskusiu
Poslednou zastávkou slovenských lesníkov bola spoločnosť Egererdö Zrt so sídlom v Egeri. Organizačne sa člení na 7 správ, ktoré vykonávajú správu lesov, poľovníctvo a verejnoprospešné úlohy. Spoločnosť tiež vlastní pobočku zameranú na výrobu parkiet so 40-ročnou tradíciou, ktorú navštívili aj účastníci študijnej cesty. Absolvovali prehliadku závodu, kde sa oboznámili s výrobou od prvotnej suroviny až po produkt určený na expedíciu. Na záver odvážnejší vystúpili aj na vrchol vyhliadkovej veže v Galyatetö.
Tri dni boli bohaté na plodné diskusie, výmenu skúseností aj prostredníctvom obojstranných prezentácií, získavania cenných poznatkov a zisťovania rôznych spôsobov možných riešení, ktoré sú slovenskí lesníci odhodlaní presadiť aj v domácom prostredí.
Prečo pre všetky krajiny EÚ nie je meter rovnaký?
Na záver znie otázka: Prečo pre všetky krajiny EÚ nie je meter rovnaký? Na porovnanie: daň z pozemkov v Maďarsku neplatia, odvod do štátu je zhruba vo výške 2 eurá na hektár vo forme nájmu. Iné odvody do štátu nedávajú. Všetky výnosy z lesa v rámci diverzifikácie vracajú do lesa. Na Slovensku len daň z pozemkov je vo výške zhruba 10 eur na hektár. Ako povedal jeden z účastníkov študijnej cesty, lesníci v tejto krajine majú štátne zákazky, ako oplocovanie či ozeleňovanie okolo diaľnic, výruby, STK, predaje automobilov, pre nás niečo nepredstaviteľné. Naopak dobre fungujúce činnosti u nás je tendencia dostať do súkromných rúk. „Určite mnohé dobré myšlienky by sa dali aplikovať na Slovensku, no treba k tomu zmeniť prostredie a systém.“
Podľa slov riaditeľa NLC- Ústavu lesníckeho poradenstva a vzdelávania Milana Sarvaša, študijná cesta splnila očakávania. „Maďarskí lesníci už pred 15 rokmi začali viac komunikovať s verejnosťou, poskytovať služby na rozvoj turizmu a hlavne sa neboja používať slovo ekológia. Výsledok je evidentný, verejnosť im lepšie rozumie ako na Slovensku. Chcem veriť a pevne dúfam, že kolegovia získané poznatky aplikujú do praxe, prvý krok je, aby vôbec začali nad tým rozmýšľať. Na to slúžia študijné cesty, priniesť si predstavu a začať ju živiť v našich slovenských podmienkach. U nás sa už mnohé zlepšilo, ale potrebujeme hlavne systematický a dlhodobý prístup,“ dodal Milan Sarvaš.
(zdroj: autorka)
(zdroj: autorka)
(zdroj: autorka)
(zdroj: autorka)
(zdroj: autorka)
(zdroj: autorka)
(zdroj: autorka)
(zdroj: autorka)
