BANSKÁ BYSTRICA. Revue pre popularizáciu vedy, umenia a cestovného ruchu Bystrický Permon prináša už niekoľko rokov svetlo do histórie našich predkov. V seriáli Listujeme v Bystrickom Permone vám prinesieme niekoľko zaujímavých obzretí za článkami z predchádzajúcich rokov. A začíname témou naozaj fascinujúcou – tajomnými a neobvyklými javmi a udalosťami v Banskej Bystrici v 16. - 18. storočí, ktorej sa podrobne venoval popredný slovenský archivár a historik Igor Graus.
Štyri ruky, štyri nohy
Za neobvyklé javy považovali naši predkovia aj narodenie ľudí s rôznymi anomáliami, takže sa takéto udalosti prirodzene dostávali aj do kroník a dobových kníh. V roku 1574 sa napríklad žene, bývajúcej na Hornej ulici narodilo dieťa so štyrmi nohami a štyrmi rukami. Podobná udalosť sa zopakovala v roku 1582, kedy sa v neďalekej Sielnici narodilo podobne postihnuté dieťa.
V júli 1620 sa na podvečernej oblohe nad Banskou Bystricou objavili tri dúhy, ktoré mali v mysliach našich predkov predznamenať narodenie „monštra“ s dvoma hlavami v neďalekej obci Majer.
A že naši predkovia boli naozaj poverčiví a nad niektorými ich úvahami sa dnes už usmejeme, k rukolapným dôkazom poverčivosti predkov patrí aj prípad ženy, ktorá údajne žila za Hornou bránou. Nech to vyznie pre súčasníka akokoľvek bizarne, žena mala porodiť so živým dieťaťom aj leva, ktorý však skoro zahynul. Dávala to do súvislosti so sochou leva, ktorá sa nachádzala na námestí na fontáne a ona na ňu často hľadela. Mestská rada sa preto rozhodla fontánu s levom zbúrať a nahradila ho holubicou.
Ako píše Igor Graus, túto nezvyčajnú udalosť si všimol taký osvietený človek, ako nepochybne bol Matej Bel a zamýšľal sa, či narodenie takéhoto monštra nemalo súvis s nasledujúcim Vešeléniho sprisahaním. Rovnaký autor sa vo svojom diele zmieňuje aj o vlkolakoch, v ktorých existenciu verili nielen obyvatelia Banskej Bystrice, ale celej Zvolenskej župy.
Súvisí s tým aj pohon na upírov a čarodejnice, v ktoré ľudia verili. V archívnych záznamoch je napríklad spomenutý aj prípad z roku 1716, keď obyvatelia Heľpy, Polomky a Pohorelej chceli nebohého Jakuba Hampla, ktorého považovali za čarodejníka, vykopať z hrobu a jeho mŕtvolu zničiť. Jeho nešťastná nevlastná matka Anna Marková sa v snahe ochrániť jeho posmrtnú česť obrátila na banskobystrickú mestskú radu, ktorá vydala osvedčenie o bezúhonnosti nebohého, ktorý v minulosti zastával post mestského senátora a zaručila sa za jeho kresťanské cnosti.
(Pokračovanie)
Autor: ETA