MEDZIBROD. Pôvabné jazierko ktoré je dnes rekreačnou zónou, kamenná stena a pozostatky banských háld. To je prakticky všetko, čo do dnešných dní zostalo z popredného závodu na získavanie antimónu pri Medzibrode.
Starosta Medzibrodu Pavol Svetlík hovorí, že práve ťažba nerastných surovín patrí k zaujímavostiam ich obce, predbežne však neuvažujú nad tým, že by toto významné obdobie obce sprítomnili na mieste bývalého závodu napríklad osadením informačných panelov. „Jazierko s kamennou stenou, ktorá je pozostatkom flotácie, sa totiž nachádza na súkromnom pozemku. Navyše, z pôvodnej banskej činnosti sa zachovala prakticky iba táto stena, takže sa môžeme oprieť skôr o archívne dedičstvo,“ dodal. Flotácia predstavuje úpravu rudy vyplavovaním, či vymývaním a práve v Medzibrode dosahovala vysoký štandard.
Hoci záznamy o udelení banských oprávnení pochádzajú už z 18. storočia, najväčší rozkvet dosiahla tzv. tretia ťažba antimónovej rudy v rokoch 1936-46. Ťažná šachta siahala v tom čase do hĺbky vyše 50 metrov a štôlne sa nachádzali v troch horizontoch v rôznych smeroch. Vyťažená ruda sa spracovávala vo flotácii. Koncentrát, obsahujúci 35% antimónu sa ďalej spracovával v hutách vo Vajskovej. Podľa starostu sú štôlne v súčasnosti už zasypané.
Sto kíl zlata
Menej známe už je, že okrem antimónu sa z koncentrátu získavalo zlato a striebro. Čo vás však možno prekvapí, nešlo vôbec o zanedbateľné množstvá. Ako sa podarilo zistiť historikovi Richardovi R. Senčekovi, pravdepodobne najviac zlata v banskobystrickom okrese sa vyťažilo práve tu. Podľa archívnych záznamov odhadol toto množstvo približne na sto kíl zlata. Hoci to znie na pohľad málo, v celom svete sa ho vyťažilo okolo 80 tisíc ton.
Antimón je striebrolesklý kov s modrastým nádychom, je krehký a možno ho rozotrieť na prášok. Z jeho zliatin sú známe tvrdé olovo a takzvaná písmovina, z ktorej sa odlievali nielen tlačiarenské písmená, ale aj zvony a amulety, lebo pri ochladení sa rozťahuje a dobre plní formy. Ďalšie jeho využitie je v pyrotechnike a zápalkárskom priemysle, v lekárstve a pri vulkanizácii kaučuku a vo vojnovom období hlavne v lodiarstve.
Ako sa píše v archívnych záznamoch, okrem súkromných podnikateľov sa venovali prieskumnej činnosti na antimónovom ložisku hlavne Antimonitové banské a hutné závody v Banskej Bystrici, ktoré mali hlavnú zásluhu na prieskume a explotácii ložiska Medzibrod.
Začali ho skúmať v roku 1926 a s ťažbou začali o dvanásť rokov neskôr.
Takmer malá osada
V roku 1937 sa začala stavba modernej flotačnej úpravne, o rok ju dali do prevádzky a začala sa riadna banská ťažba.
Areál bol pomerne rozsiahly, okrem technických budov tu boli aj byty pre majstrov, stajňa pre kone, sklad, strojovňa, dielne a jedáleň s vývarovňou.
Vrchol dosahoval závod v roku 1939, kedy tu pracovala takmer stovka robotníkov.
Počas 2. svetovej vojny sa koncentrát odvážal cez Poľsko do Nemecka. Intenzita ťažby počas vojnových rokov bola veľmi veľká. Ložisko bolo vtedy prakticky vydobyté. Vyrabovanie ložiska malo za následok zastavenie ťažby v roku 1946. Posledné osadenstvo prestalo pracovať v roku 1948, kedy došlo k zamurovaniu a zatopeniu šachty vodou a zasypaniu vchodov do štôlní.
V záujme zachovania pôvodného stavu prostredia boli zlikvidované všetky obytné stavby, technické vybavenie a aj elektrické vedenie. Zostal iba barak správcu, ktorý je dnes prerobený na chatu.
Hoci sa v 50. rokoch 20. storočia ešte objavili pokusy ťažbu obnoviť, ukázalo sa to nerentabilné.








