STARÉ HORY. Bieda, ťažká a slabo platená práca. To boli hlavné dôvody, ktoré v stredoslovenskej banskej oblasti vyústili takmer pred pol tisícročím do baníckeho povstania.
Vzbura baníkov výraznou mierou zasiahla aj banícke obce v okolí Banskej Bystrice. Na obete baníckeho povstania budú v Starých Horách spomínať už túto nedeľu – 3. júla počas odpustovej slávnosti. Pri tejto príležitosti odhalia a požehnajú aj pamätnú tabuľu.
„Prvé príznaky nespokojnosti baníkov zo Španej Doliny, Starých Hôr, Richtárovej a Pieskov sa objavili už v roku 1525, keď začali mzdu baníkom vyplácať v nehodnotnej medenej minci,“ hovorí miestny historik Ivan Čillík.
V máji toho roku baníci nenastúpili do práce a začali štrajkovať. Dosiahli dohodu, že do 15.mája im vyplatia mzdu v strieborných peniazoch. „K dohodnutému termínu ale k vyplateniu nedošlo, preto začiatkom júna päťsto ozbrojených baníkov za zvuku bubnov pod vlastnými zástavami vstúpilo do Banskej Bystrice. Až potom thurzovský faktor Ploss vyplatil baníkom mzdu v strieborných peniazoch. Po týchto skúsenostiach si baníci v septembri založili Zväz baníkov so sídlom v Španej Doline,“ vysvetľuje Ivan Čillík.

Rast cien a nevyplácanie miezd však pokračovalo aj v nasledujúcom roku, čo viedlo v konečnom dôsledku baníkov k ďalším nepokojom.
Bystricu ovládli na deväť dní
Historik dodáva, že vo februári 1526 sa na Španej Doline zhromaždilo viac ako 500 ozbrojených baníkov zo Španej Doliny, Pieskov, haviarov zo Starých Hôr a Richtárovej, hutníkov z Tajova, Harmanca, hutníkov, uhliarov a furmanov z Moštenice. „Vzdialenosť asi dvanásť kilometrov prešli za dve hodiny a pred polnocou vpochodovali do Banskej Bystrice. Ovládali ju deväť dní.
Zajali komorského grófa Bernarda Behajma a zabrali aj vyťaženú uskladnenú meď, za ktorú im banská komora dlhovala mzdu. Prepadávali meštiacke domy, obchody a pivnice, aby sa zásobili potravinami sami, nakoľko nemali vyplatené mzdy. Útoku baníkov odolal len hrad do ktorého sa mešťania uchýlili. Kráľovská banská komora sa zľakla a vyplatila baníckym povstalcom mzdu vo výške, ktorú požadovali. Potom baníci mesto opustili.“
Situácia s nevyplatenými mzdami sa však podľa neho opakovala aj v apríli.
Skrývali sa v horách
Začiatkom apríla prišli do Banskej Bystrice palatín Štefan Verbóczy a Novohradský župan Gašpar Raškay. Ešte v ten deň zasadal súd nad vzbúrencami z februára. 13.apríla vyniesli rozsudok. Hlavní vodcovia mali byť popravení v nasledujúcich dňoch. Ani jeden z vodcov povstania však nebol v B Bystrici, ukrývali sa v okolitých horách.
Keď ani v máji 1526 opäť haviarom a pomocnému personálu nevyplatili mzdy , rozhodli sa svoju neutešenú situáciu riešiť radikálnym spôsobom: „26.júla v noci na sviatok svätej Anny prepadli baníci farský majer v Banskej Bystrici. Odviezli si z neho potraviny, nápoje a dobytok do Španej Doliny, sídla Baníckeho zväzu.
Padol verdikt: pozabíjať pánov
2.augusta na porade asi dvoch stoviek odhodlaných haviarov padlo rozhodnutie „vyrabovať a vypáliť mesto a pozabíjať pánov“. Najaktívnejším vodcom bol baník Beňo Maslo, rodák z Kráľovej.
Už na druhý deň sa začal ozbrojený útok baníkov na Bytricu, ktorú zapálili na troch miestach.
Vodcov povstania mučili
„Po troch dňoch neúspešného obliehania hradu sa museli baníci stiahnuť do okolitých horských osád, lebo do Bystrice prišli dobre vyzbrojení vojaci kastelána Zvolenského hradu M. Hajného, ktorému sa podarilo zajať päť najvýznamnejších vodcov povstania- Andreja Kollára, Andreja Kocku, Jána Skocku, Jakuba Kohlera a Maca Siegla zajať. Podrobili ich mučeniu ohňom, škripcom a drvičmi kostí,“ dodáva.

Popravy ako na bežiacom páse
18.augusta prišiel do Banskej Bystrice vyslanec kráľovnej Márie, kráľovský komisár Mikuláš Thuróczy a vydal zatykač na štyridsaťšesť účastníkov nepokojov, ktorých treba okamžite popraviť. Medzi nimi aj na Beňa Maslu, jeho brata Jána, Petra Fulpacha, Štefana Hantuscha, Jána Holtzapfera, Michala Ditricha, Pavla Langa, Leonarda Karniffela a iných.
3.septembra v čase konania pondelkového trhu na šibeničnom vrchu bystrický kat Vavrinec popravil Andreja Kollára, Maca Siegla a Andreja Kocku. O tri dni neskôr ten istý kat na tom istom mieste, popravil aj Jána Skocku a Jakuba Kohlera. 30.októbra v Brezne kat Vavrinec popravil aj staršieho brata baníka Beňa Maslu Jána.
Tak sa trpko ukončilo skoro dvojročné povstanie baníkov Starohorsko-špaňodolinského revíru za splnenie ich oprávnených požiadaviek na spravodlivé odmeňovanie ich ťažkej práce.
Ivan Čillík dodáva, že celková výška ich nevyplatených miezd bola 8003 florénov (uhorských zlatých), čo predstavovalo hodnotu 25 kilogramov zlata. A pritom ju vraj bolo z čoho vyplatiť.
„Len za obdobie 1495 až 1526 Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť, ktorá zamestnávala 2000 pracovníkov, z toho 1000 v baniach a hutách vyrobila 50 000 ton surovej medi a 67 186 kg striebra.. Dosiahla čistý zisk 869 tisíc zlatých. Za roky 1495 až 1546 vyťažili 60 tisíc ton medi a 115 ton striebra. Čistý zisk spoločnosti bol 2 500 000 zlatých.“
Spomínať chcú na obete
Odpustovú slávnosť ako spomienku na obete budú 3. júla v Starých Horách spoločne organizovať tamojší Farský úrad, občianske združenie Haliar a Jednota dôchodcov. Ako nás informoval podpredseda OZ Haliar Richard Čillík, súčasťou programu, ktorý sa začína o 14. 30 odhalením pamätnej tabule pri Haliarskej dedičnej štôlni bude odpustová svätá omša v 15.00 v miestnej bazilike. Tá bude nielen spomienkou na obete baníckeho povstania, ale aj všetkých baníkov, ktorí zahynuli v Starohorsko – Špaňodolinskom banskom revíre.
Program bude pokračovať historickým výkladom tejto udalosti, vystúpením baníckeho spevokolu Haliar, ľudovou hudbou z Poník a občerstvením.

