HRONEC/BRATISLAVA. Uplynul už rok odvtedy, čo nás opustil divadelný a filmový herec, recitátor a pedagóg, rodák ako aj Čestný občan Hronca a mesta Brezna Ladislav Chudík.
Maestro takmer 72 rokov prežil v Bratislave, kde je tiež čestným občanom, z toho 40 rokov až do konca svojho života býval v Petržalke. Pri príležitosti prvého výročia jeho úmrtia sa v stredu 29. júna dopoludnia na Lúke vďaky za účasti jeho priaznivcov, občanov a členov občianskeho združenia Za zeleň Petržalky uskutočnila pietna spomienka.
Manželka Ladislava Chudíka Alena Chudíková spoločne so starostom Hronca Bohuslavom Nemkym pri slávnostnom akte. (zdroj: Jaroslava Gromusová)Kus milovaného Hronca v Petržalke
Maestrovi pred jeho dubom odhalili trojrozmernú tabuľku v tvare zmenšeniny torza mosta, vyrobeného v roku 1810 v Hronci. Za zvukov zvonca Ladislava Chudíka, ktorý mu venovali jeho rodáci k 90-tym narodeninám, a ktorým zazvonila jeho manželka, sa na jej výzvu ujal slávnostného aktu Bohuslav Nemky, starosta Hronca, kde zmenšeninu mosta vyrobili. Ako povedal, pani Chudíková si priala, aby urobili zmenšeninu posledného segmentu mosta, ktorý sa nachádza pred zlievarňou. „Nebolo to až také jednoduché, no nakoniec sme to zvládli a most s rozmerom 1 x 0,5 x 0,4 metra, v pôvodných farbách aj vyrobili. Na jeho priečkach sa nachádzajú nápisy: Dub Ladislava Chudíka (*27. 5. 1924 – +29. 6. 2015) 17. novembra 2009 Lúka vďaky, Zmenšenina najstaršieho liatinového mosta vyrobeného v Hronci v roku 1810, Dar 27. 5. 2016 obce Hronec – rodisko Ladislava Chudíka a Tradíciu sadenia stromov osobnostiam Slovenska založilo OZ Za zeleň Petržalky,“ povedal starosta.
Najstarší hrončiansky most. (zdroj: archív OcÚ v Hronci)Alena Chudíková si želala, aby označenie stromu, ktorý manžel zasadil, bolo dôstojné. „Navyše, aby bolo prepojené s jeho milovaným miestom narodenia, kde je na Hájnom grúni rozptýlený jeho popol, ako si prial.“
Podľa jej slov, strom predĺži život toho, kto ho zasadil a je miestom, kde môže spočinúť jeho duša na svojej púti.
„Dúfam, že túto lúku vezmú za svoju všetci tí, ktorí ho mali ako človeka a herca radi, a budú nad ňou držať svoju ochrannú ruku, aby tá zelená pripomienka pretrvala, neuveriteľne možno až 1000 rokov.“
Prvý strom na Lúke vďaky zasadil v roku 2009 maestro
Tradíciu sadenia stromov osobnostiam Slovenska založilo OZ Za zeleň Petržalky 17. novembra 2009, 20 rokov od Zamatovej revolúcie, za podpory aj ďalších združení a spolkov. „Práve môj manžel prijal výzvu zasadiť prvý strom na Lúke vďaky vlastnými rukami spolu s občanmi, ktorí chceli byť pri tom.
Rok 2009 - maestro Chudík sadí dub na Lúke vďaky (zdroj: Rudo Gallo)
(zdroj: Rudo Gallo)
Ladislav Chudík s manželkou Alenou pri mladom stromčeku. (zdroj: Pavel Šesták )
Neskôr pribudli ďalšie, každý rok jeden. „Všetky stromy zasadené osobnosťami patria do lužného lesa,“ prezradila Alena Chudíková. A čo odkazuje na záver návštevníkom Lúky vďaky, ktorí sa na trojrozmernú tabuľku k pamätnému dubu jej manžela prídu pozrieť?
„Aby si prírodu vážili a chránili nielen ten dub, ale všetky stromy a poučili aj svoje deti, aby odovzdávaná štafeta zachovala život na Zemi.“
Životným krédom národného umelca bol výrok Milana Rastislava Štefánika: Ja sa prebijem, lebo ja sa prebiť chcem. „Vybral som si ho a snažil som sa podľa neho žiť,“ povedal maestro pred dvoma rokmi.
Zároveň mladej generácii zanechal odkaz či akúsi cennú radu: „Aby mali svoje ideály a plnili si svoje sny.
Nezabudli na svojich blízkych. Aby mali srdce a rozum na správnom mieste.“
