TAJOV/ KREMNICA. Ešte v tejto letnej sezóne by sa mali turisti dočkať obnoveného Görgeiho tunela. Ten je nielen prirodzenou turistickou spojnicou medzi banskobystrickou a kremnickou stranou, no vysoká je aj jeho historická hodnota.
Hoci presný termín jeho vzniku sa nezachoval, vybudovali ho podľa všetkého ešte v časoch preslávenej Thurzovsko – Fuggerovskej spoločnosti a slúžil na prevoz drahých kovov z Tajova, Španej Doliny a Banskej Bystrice do kremnickej mincovne. Dôležitú úlohu však zohral aj v novodobých dejinách.
Na jar 2013 po zime s množstvom snehu sa masa rozmočenej zeminy zosunula do tunela a odvtedy bol nepriechodný. Náhradná turistická trasa vedie cez vrchol nad tunelom. Dobrou správou však je, že táto situácia už nepotrvá dlho. Pred niekoľkými týždňami sa totiž začali na tuneli záchranné práce, ktoré v týchto dňoch finišujú. Práce sa podarilo začať predovšetkým vďaka samosprávam v Tajove a Kremnici s podporou nadšencov z radov turistov a sponzorom.



Zatiaľ voľte obchádzku cez vrchol
„V súčasnosti sú už práce dokončené približne na 90 percent. Zeminu z tunela sa podarilo odstrániť a tunel vystužiť banským spôsobom. Odborníci tvrdia, že minimálne 50 rokov to musí vydržať. Portál z tajovskej strany je dokončený, ešte treba dokončiť portál smerom od Skalky,“ hovorí starosta Tajova Ladislav Surovčík s tým, že hoci tunel je opäť priechodný, kvôli bezpečnosti a pokračujúcim prácam v ňom treba stále ešte voliť obchádzku cez vrchol.

Starosta hovorí, že bez podpory nadšencov, ku ktorým patrí banský odborník Dušan Roob, či viceprimátorka Kremnice Iveta Ceferová, by sa im to dodnes nepodarilo.
Financovanie zabezpečovali formou zbierky a zo sponzorských prostriedkov. Zbierku zastrešuje občianske združenie Tajovská kopa. Z celkovej sumy 25 tisíc eur na sanáciu tunela sa im podarilo vyzbierať 13 500 eur, takže v zbierke chcú pokračovať. ( Viac informácií o možnosti podporiť tento projekt nájdete TU.
„Niekedy sa stretávam aj s otázkou, prečo sa obec s niekoľkými stovkami obyvateľov pustila do takého veľkého projektu . Tunel sa nachádza v tajovskom katastri, čo mnohí ľudia ani nevedeli a dokonca tam ani nikdy neboli.
Celému projektu podľa neho predchádzali jednania za účasti miest, obcí, turistických zväzov a organizácií. Prístup niektorých partnerov, s ktorými v realizácii projektu počítali, ho sklamal. „Neraz počúvate o tom, čo všetko chceme pre turistický ruch urobiť, no napokon patrí k najčastejším argumentom- nedá sa,“ dodal.
Pomoc Kremnice spočívala podľa viceprimátorky mesta Ivety Ceferovej najmä v získaní sponzorov. „Niektorí prispeli, no nechcú byť menovaní, urobili to preto, že k turizmu a ku Kremnickým vrchom majú silný vzťah,“ povedala.
„Kremničania sa podieľajú aj na technickom riešení, práve s týmto pomohla skupinka ľudí okolo Dušana Rooba. Predchádzajúce drevené výstuže, ktoré odhnili a nevydržali, nahradili kovové obruče, takzvané hajcmany,“ vysvetlila Ceferová s tým, že tunel by mal po oprave bez problémov slúžiť aj ďalším generáciám.


Nové riešenie pribrzdí štvorkolky a terénne autá
Kvalita prác v tuneli je podľa starostu Surovčíka vysoká a bezpečnosť turistov bude zaistená. „Odborne je to na vysokej úrovni a s vykonanými prácami sme spokojní. Vstupy do tunela sa riešia podobne ako pri vstupoch do štôlne. Je to nielen symbolika nášho regiónu, no súčasne to má aj praktický význam. Vznikla tak prirodzená zábrana pre štvorkolky, snežné skútre a terénne autá, ktoré tunel v minulosti neraz využívali. Po obnove bude slúžiť výhradne pre peších turistov, cyklistov a lyžiarov – bežkárov,“ dodal. Starosta verí, že obnovený tunel pritiahne mnohých turistov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Na úpravu turistických trás pri tuneli prispel aj samosprávny kraj.
Znovu spriechodnenie turistických trás, ktoré sa na mieste prelínajú, víta aj Dušan Kaliský z Klubu slovenských turistov Lokomotíva Banská Bystrica. Pre turistov sa totiž po čase stanú opäť bezpečnými. „Žltá trasa smeruje z Tajova na kremnickú stranu, červená vedie ponad tunel. Keďže na vrchu sa zrútila dosť veľká časť zeminy, stal sa prechod ponad Sedlo Tunel veľmi nebezpečný. Naši značkári preto zamedzili prechodu samotného tunela a označili obchádzku,“ opísal situáciu po zasypaní tunela. Pripomenul pritom podiel turistov na celom projekte.


Viezli ním aj zlatý poklad
Hoci presné datovanie, kedy tunel do masívu v Kremnických vrchoch vysekali nie je presne známy, jeho vznik sa spája so slávnou Thurzovsko- Fuggerovskou spoločnosťou. V tom čase slúžil na prevoz rudy do kremnickej mincovne.Bohatá je však aj jeho neskoršia vojenská história.
V januári 1849 ustupovala pred rakúskym cisárskym vojskom cez tunel armáda plukovníka Aulicha pod vedením uhorského povstaleckého generála Artúra Görgeiho, po ktorom dostal tunel aj pomenovanie. Keď generál tunelom prešiel, dal ho zavaliť, aby ho cisárske vojsko nemohlo prenasledovať.
Významnú úlohu zohral aj v Slovenskom národnom povstaní, keď po jeho spriechodnení partizáni previezli cez tunel v októbri 1944 zlatý poklad zo Štátnej mincovne v Kremnici do Národnej banky v Banskej Bystrici. Po prechode tunel opäť zasypali a následný zosuv pôdy v roku 1955 situáciu ešte zhoršil. V porovnaní so súčasnosťou bol tunel výrazne širší.
