Piatok, 9. december, 2022 | Meniny má Izabela

Peter Berčík: Každá fotografia je príbeh ( + FOTO)

Dohneda opálený šľachovitý chlapík s fotoaparátom v ruke a priamymi slovami na jazyku. To nemôže byť nik iný, ako fotograf, folklorista a fenomén Peter Berčík, ktorého fotografie zaradilo Národné osvetové centrum do svojho Zlatého fondu.

Tetka Ilčíčka na Bielych Vodách. Tetka Ilčíčka na Bielych Vodách. (Zdroj: Peter Berčík)

Fotografii sa venuješ už viac ako 45 rokov a stále ťa neomrzela. Prečo?

– Na túto otázku neviem dať jednoznačnú odpoveď. Fotografovanie mám niekde pod kožou už od pätnástich rokov, keď som išiel do školy do Popradu a zamestnal sa v Mostárni Brezno ako fotograf. Od tých čias to ide a neviem ani nechcem sa toho striasť. Upokojuje ma to a tá výsledná robota nie je niekde v šuplíku. Tá prezentuje život. A ja fotím život.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo konkrétne máš na mysli?

– Človeka. Nafotiť človeka je, povedal by som, taká drina, ako kálať drevo. Človek, keď zbadá, že je pri ňom niekto cudzí, začne sa úplne inak správať a ja som nikdy nestlačil spúšť, keď niekto vyzeral neprirodzene. Ľudia sú v tom svojom prostredí vtedy prirodzení, keď sú takí, ako ich tam nájdete a nie takí, ako si ich pretvoríte, alebo narýchlo prezlečiete.

SkryťVypnúť reklamu

Prirodzenosť, bezprostrednosť a priamočiarosť sú vlastné aj tebe. Ľudia ťa snáď ani inak nepoznajú, ako výrazne opáleného chlapíka v šortkách a tielku s fotoaparátom v ruke...

– Áno. Takto ma vidia už 40 rokov na folklórnych festivaloch a rozhodne som nebol oblečený inak. Pamätám si, keď bývalý prezident Gašparovič, ktorého som poznal ešte ako folkloristu, povedal Ficovi vo Vydrove na Dni stromu: Pán predseda, pozri na tohto chlapa. Tento fotograf chodí v krátkych gatiach, aj keď mrzne. (úsmev) A nevadilo im to.

Folklór a ty ste doslova jedno. Pôsobil si v súbore Mostár, organizuješ Podstavekovu heligónku a nechýbaš na takmer žiadnom folklórnom festivale na Slovensku... Kedy to všetko začalo?

– Folklór je taká pestovaná časť ľudského života, ale so mnou sa to asi narodilo. Obaja rodičia sú z Čierneho Balogu, u nás sa spievalo hocikedy, pri každej príležitosti a na mňa sa to akosi prilepilo. Ako chlapec som bol na prvých Heľpianskych slávnostiach a chytilo ma to natoľko, že doteraz cítim potrebu sa tam stále vracať. A nielen tam.

SkryťVypnúť reklamu

Zmenilo sa odvtedy niečo? Myslím v ľudovo-umeleckej sfére?

– Zmenilo. Hovorí sa, dedičstvo otcov zachovaj nám pane, ale my sme ho sprznili, ale poriadne. Mňa ide čert zobrať, keď vidím na folklórnych slávnostiach vystupovať ženu hocijako oblečenú bez pokrývky hlavy a postaví sa na pódium pred mikrofón s fujarou ako majsterka sveta bez úcty k tomuto jedinečnému nástroju. Vtedy fotoaparát ani nezapnem. Alebo keď chlapci vynášajú Morenu a dievčatá chodia dobre že nie kúpať. My už začíname vytínať ten strom, ktorý najlepšie rodí. Hovorí sa, že najťažšia vec je naučiť teľce ťahať. Keď ich zle naučíš, tak nebudú vedieť robiť rovnú brázdu. A takto to aj my učíme svoje deti.

Pracoval si v Mostárni, nejaký čas pri železniciach a napokon aj v nemocnici. Na ktoré obdobie spomínaš najradšej?

SkryťVypnúť reklamu

– Určite na obdobie v mostárni, lebo tam som robil prácu, ktorú som študoval a ktorej som rozumel. Síce sme si s kolegom hádzali korunu, kto pôjde fotiť stranícku schôdzu, pretože to nechcel robiť ani jeden z nás, ale tie vzťahy a hlavne to fotografovanie boli úplne o niečom inom. So Števom Vozárom sme boli ako siamské dvojčatá – veľa a dlho sme spolu pracovali, ale krivého slova sme si nepovedali. Je to jeden dobrý človek a ja ho mám rád.

Dnes si už na dôchodku. Čo vlastne robíš teraz?

– Predovšetkým si robím poriadok v tom, čo som dlho odkladal. Mám desaťtisíce negatívov, ktoré je treba zoskenovať. Po mne to už nikto robiť nebude a keby to skončilo niekde v smetných košoch, bola by to škoda, pretože sú tam fakt skvosty. Ľudia fotení pred päťdesiatimi rokmi sú pre mňa vzácni a to je jedno, či je to profesor Nosáľ či Križo, alebo tetka, ktorá mi odkrojila kus chleba na Bielych Vodách. To sú emotívne veci. Ponúkam to rôznym kultúrnym strediskám od východu cez Podpoľanie, Horehron, Liptov aj Oravu s tým, že im to venujem. A ja budem mať dobrý pocit z toho, že to zostane zachované.

Tento rok sa pre teba rysuje ako jeden z tých úspešnejších... Čo nové plánuješ? Žeby ďalšia knižka...

– To nie, aj keď materiálu by bolo aj na tri. Nedávno som pripravoval výstavu k 45. výročiu ľudovej hudby Ondreja Molotu Ďatelinka. Nainštalovaná bola v areáli amfiteátra počas Detvianskych slávností a zobrazovala moje 41-ročné putovanie za Ďatelinkou. Pre mňa je to veľká pocta, pretože na Slovensku nie je také teleso, ktoré by hralo tak dlho. Tento rok v rámci Podroháčských slávností budem mať tiež rozsiahlu výstavu s názvom Návraty v skanzene v Zuberci. No a ešte ma pozvali do Vlkolínca, aby som im nafotil kalendár. Asi sa im páčil môj predchádzajúci spred deviatich rokov a znova to nebude dedina bez života. Aby totiž vznikla dobrá fotka, treba sa s domácimi obyvateľmi najskôr zblížiť. Ja som s tými ľuďmi hrabal, zavracal som im ovce, kozy, rozprával som sa s nimi a takýmto spôsobom som sa dostal až k nim do kuchýň. A o tomto je moje fotenie, o zblížení sa s ľuďmi a prírodou.

Niekoľko tvojich veľmi emotívnych fotografií sa stalo súčasťou Zlatého fondu Národného osvetového centra ako kultúrneho dedičstva Slovákov...

– Áno, je to tak a naozaj som bol veľmi prekvapený, lebo nikdy by som si nepomyslel, že sa tam niekedy moje fotky ocitnú. Na mojej výstave vo Východnej povyberali 15 fotografií, ktoré charakterizujú jednotlivé oblasti Slovenska. Dve sú napríklad z Čierneho Balogu, ale hlavne je tam jedna z môjho materského súboru Mostár, a na to som dokonca pyšný.

Keď už sme pri tom, ktorá fotografia je tvoja najobľúbenejšia a prečo?

– To je veľmi ťažká otázka a myslím, že na ňu odpoveď ani nemám. Každá fotografia je príbeh, žiadna nevznikla len tak, vždy je za tým nejaký emotívny zážitok. Ale jednu si obzvlášť cením. V zime na Bielych Vodách som pomohol jednej žene doniesť vedrá s vodou od studne. Ona bez slova zašla do domu, vrátila sa s okrúhlym chlebom a kus mi z neho odkrojila. Bol to chlieb z rúk človeka, ktorého som prvý raz videl. Našťastie som mal natiahnutý fotoaparát a tak som urobil záber. Ako keby sa presne naplnilo – chlebom a soľou, ale ten pocit z toho ostáva stále. Bolo to také ľudské, nezištné, bez pretvárky. A také to už dnes, bohužiaľ, nie je...

 

Najčítanejšie na My Bystrica

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  2. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  7. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Spoločnosť Freshfields otvára nové Business Services Centre
  2. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  3. Objavte miesto, kde v objatí troch riek vzniká výnimočné víno
  4. Auto na prenájom môže byť výhodné aj pre živnostníkov
  5. BILLA spolu so zákazníkmi pomôže aj pred Vianocami jednorodičom
  6. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  7. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  8. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 731
  2. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 927
  3. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 5 601
  4. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 5 116
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 5 007
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 286
  7. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. 3 284
  8. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 283

Blogy SME

  1. Miroslav Zeman: Hľadáte lekára? Aj my. Už viac ako dvadsať rokov.
  2. Marek Mačuha: Vydierač Orbán - prečo mu neustúpiť
  3. Unicef Slovensko: Bežme do škôlky!
  4. Anna Miľanová: Ako denné a nočné svetlo... 2022
  5. Štefan Vidlár: Tá gaťková
  6. Peter Maroncik: Počas zimy planétu nezachraňujeme, súdruhovia?
  7. Ctirad Klimčík: O údajnej homofóbii parížskej učiteľky tanca
  8. Martin Majzlan: Stratené mesto - Petra (2/2)
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 15 356
  2. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 12 472
  3. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 10 461
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 3 003
  5. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 780
  6. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 285
  7. Ľudmila Križanovská: Ako Roman Mikulec urazil Romanu Tabák 1 724
  8. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 1 690
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Ilustračné foto.

Nikto sa nezranil.


TASR 55m
Karol Ozorák v drese Banskej Bystrice a so svojimi mladými zverencami.

Ďalším hosťom v rubrike Športové naj bol bývalý hokejista a mládežnícky tréner Karol Ozorák.


4 h
Ilustračná fotografia.

V súčasnosti bola budova nevyužívaná.


21 h
Vodič s migrantmi zmenil smer jazdy hneď, ako zbadal policajnú hliadku.

Vodič zmenil smer jazdy a tým sa prezdradil.


SITA 22 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako je možné minúť tisíce eur s telefónom v ruke? Vysvetlil operátor.


21 h

Úsek frekventovanej cesty, vedúcej aj Novohradom, pretína významný migračný koridor našej najväčšej šelmy.


8. dec

Pôvodcom svrabu je mikroskopický, maximálne pol milimetra veľký roztoč.


22 h

Obrovský kaštieľ bol blízko zániku, teraz ukrýva atrakciu, ktorá láka ľudí z celého Slovenska.


7. dec

Blogy SME

  1. Miroslav Zeman: Hľadáte lekára? Aj my. Už viac ako dvadsať rokov.
  2. Marek Mačuha: Vydierač Orbán - prečo mu neustúpiť
  3. Unicef Slovensko: Bežme do škôlky!
  4. Anna Miľanová: Ako denné a nočné svetlo... 2022
  5. Štefan Vidlár: Tá gaťková
  6. Peter Maroncik: Počas zimy planétu nezachraňujeme, súdruhovia?
  7. Ctirad Klimčík: O údajnej homofóbii parížskej učiteľky tanca
  8. Martin Majzlan: Stratené mesto - Petra (2/2)
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 15 356
  2. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 12 472
  3. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 10 461
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 3 003
  5. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 780
  6. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 285
  7. Ľudmila Križanovská: Ako Roman Mikulec urazil Romanu Tabák 1 724
  8. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 1 690
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu