Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Peter Berčík: Každá fotografia je príbeh ( + FOTO)

Dohneda opálený šľachovitý chlapík s fotoaparátom v ruke a priamymi slovami na jazyku. To nemôže byť nik iný, ako fotograf, folklorista a fenomén Peter Berčík, ktorého fotografie zaradilo Národné osvetové centrum do svojho Zlatého fondu.

Tetka Ilčíčka na Bielych Vodách. Tetka Ilčíčka na Bielych Vodách. (Zdroj: Peter Berčík)

Fotografii sa venuješ už viac ako 45 rokov a stále ťa neomrzela. Prečo?

– Na túto otázku neviem dať jednoznačnú odpoveď. Fotografovanie mám niekde pod kožou už od pätnástich rokov, keď som išiel do školy do Popradu a zamestnal sa v Mostárni Brezno ako fotograf. Od tých čias to ide a neviem ani nechcem sa toho striasť. Upokojuje ma to a tá výsledná robota nie je niekde v šuplíku. Tá prezentuje život. A ja fotím život.

Čo konkrétne máš na mysli?

– Človeka. Nafotiť človeka je, povedal by som, taká drina, ako kálať drevo. Človek, keď zbadá, že je pri ňom niekto cudzí, začne sa úplne inak správať a ja som nikdy nestlačil spúšť, keď niekto vyzeral neprirodzene. Ľudia sú v tom svojom prostredí vtedy prirodzení, keď sú takí, ako ich tam nájdete a nie takí, ako si ich pretvoríte, alebo narýchlo prezlečiete.

Skryť Vypnúť reklamu

Prirodzenosť, bezprostrednosť a priamočiarosť sú vlastné aj tebe. Ľudia ťa snáď ani inak nepoznajú, ako výrazne opáleného chlapíka v šortkách a tielku s fotoaparátom v ruke...

– Áno. Takto ma vidia už 40 rokov na folklórnych festivaloch a rozhodne som nebol oblečený inak. Pamätám si, keď bývalý prezident Gašparovič, ktorého som poznal ešte ako folkloristu, povedal Ficovi vo Vydrove na Dni stromu: Pán predseda, pozri na tohto chlapa. Tento fotograf chodí v krátkych gatiach, aj keď mrzne. (úsmev) A nevadilo im to.

Folklór a ty ste doslova jedno. Pôsobil si v súbore Mostár, organizuješ Podstavekovu heligónku a nechýbaš na takmer žiadnom folklórnom festivale na Slovensku... Kedy to všetko začalo?

– Folklór je taká pestovaná časť ľudského života, ale so mnou sa to asi narodilo. Obaja rodičia sú z Čierneho Balogu, u nás sa spievalo hocikedy, pri každej príležitosti a na mňa sa to akosi prilepilo. Ako chlapec som bol na prvých Heľpianskych slávnostiach a chytilo ma to natoľko, že doteraz cítim potrebu sa tam stále vracať. A nielen tam.

Skryť Vypnúť reklamu

Zmenilo sa odvtedy niečo? Myslím v ľudovo-umeleckej sfére?

– Zmenilo. Hovorí sa, dedičstvo otcov zachovaj nám pane, ale my sme ho sprznili, ale poriadne. Mňa ide čert zobrať, keď vidím na folklórnych slávnostiach vystupovať ženu hocijako oblečenú bez pokrývky hlavy a postaví sa na pódium pred mikrofón s fujarou ako majsterka sveta bez úcty k tomuto jedinečnému nástroju. Vtedy fotoaparát ani nezapnem. Alebo keď chlapci vynášajú Morenu a dievčatá chodia dobre že nie kúpať. My už začíname vytínať ten strom, ktorý najlepšie rodí. Hovorí sa, že najťažšia vec je naučiť teľce ťahať. Keď ich zle naučíš, tak nebudú vedieť robiť rovnú brázdu. A takto to aj my učíme svoje deti.

Pracoval si v Mostárni, nejaký čas pri železniciach a napokon aj v nemocnici. Na ktoré obdobie spomínaš najradšej?

Skryť Vypnúť reklamu

– Určite na obdobie v mostárni, lebo tam som robil prácu, ktorú som študoval a ktorej som rozumel. Síce sme si s kolegom hádzali korunu, kto pôjde fotiť stranícku schôdzu, pretože to nechcel robiť ani jeden z nás, ale tie vzťahy a hlavne to fotografovanie boli úplne o niečom inom. So Števom Vozárom sme boli ako siamské dvojčatá – veľa a dlho sme spolu pracovali, ale krivého slova sme si nepovedali. Je to jeden dobrý človek a ja ho mám rád.

Dnes si už na dôchodku. Čo vlastne robíš teraz?

– Predovšetkým si robím poriadok v tom, čo som dlho odkladal. Mám desaťtisíce negatívov, ktoré je treba zoskenovať. Po mne to už nikto robiť nebude a keby to skončilo niekde v smetných košoch, bola by to škoda, pretože sú tam fakt skvosty. Ľudia fotení pred päťdesiatimi rokmi sú pre mňa vzácni a to je jedno, či je to profesor Nosáľ či Križo, alebo tetka, ktorá mi odkrojila kus chleba na Bielych Vodách. To sú emotívne veci. Ponúkam to rôznym kultúrnym strediskám od východu cez Podpoľanie, Horehron, Liptov aj Oravu s tým, že im to venujem. A ja budem mať dobrý pocit z toho, že to zostane zachované.

Tento rok sa pre teba rysuje ako jeden z tých úspešnejších... Čo nové plánuješ? Žeby ďalšia knižka...

– To nie, aj keď materiálu by bolo aj na tri. Nedávno som pripravoval výstavu k 45. výročiu ľudovej hudby Ondreja Molotu Ďatelinka. Nainštalovaná bola v areáli amfiteátra počas Detvianskych slávností a zobrazovala moje 41-ročné putovanie za Ďatelinkou. Pre mňa je to veľká pocta, pretože na Slovensku nie je také teleso, ktoré by hralo tak dlho. Tento rok v rámci Podroháčských slávností budem mať tiež rozsiahlu výstavu s názvom Návraty v skanzene v Zuberci. No a ešte ma pozvali do Vlkolínca, aby som im nafotil kalendár. Asi sa im páčil môj predchádzajúci spred deviatich rokov a znova to nebude dedina bez života. Aby totiž vznikla dobrá fotka, treba sa s domácimi obyvateľmi najskôr zblížiť. Ja som s tými ľuďmi hrabal, zavracal som im ovce, kozy, rozprával som sa s nimi a takýmto spôsobom som sa dostal až k nim do kuchýň. A o tomto je moje fotenie, o zblížení sa s ľuďmi a prírodou.

Niekoľko tvojich veľmi emotívnych fotografií sa stalo súčasťou Zlatého fondu Národného osvetového centra ako kultúrneho dedičstva Slovákov...

– Áno, je to tak a naozaj som bol veľmi prekvapený, lebo nikdy by som si nepomyslel, že sa tam niekedy moje fotky ocitnú. Na mojej výstave vo Východnej povyberali 15 fotografií, ktoré charakterizujú jednotlivé oblasti Slovenska. Dve sú napríklad z Čierneho Balogu, ale hlavne je tam jedna z môjho materského súboru Mostár, a na to som dokonca pyšný.

Keď už sme pri tom, ktorá fotografia je tvoja najobľúbenejšia a prečo?

– To je veľmi ťažká otázka a myslím, že na ňu odpoveď ani nemám. Každá fotografia je príbeh, žiadna nevznikla len tak, vždy je za tým nejaký emotívny zážitok. Ale jednu si obzvlášť cením. V zime na Bielych Vodách som pomohol jednej žene doniesť vedrá s vodou od studne. Ona bez slova zašla do domu, vrátila sa s okrúhlym chlebom a kus mi z neho odkrojila. Bol to chlieb z rúk človeka, ktorého som prvý raz videl. Našťastie som mal natiahnutý fotoaparát a tak som urobil záber. Ako keby sa presne naplnilo – chlebom a soľou, ale ten pocit z toho ostáva stále. Bolo to také ľudské, nezištné, bez pretvárky. A také to už dnes, bohužiaľ, nie je...

 

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  2. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  3. Magazín SME Ženy už v predaji
  4. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  5. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  6. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  7. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  8. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  9. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 400
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 606
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 821
  4. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 265
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 066
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 15 388
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 409
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 12 135
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 357
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 264
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

.

Banská Bystrica nemá dostatok zdravotníkov na plošné testovanie

Primátor Ján Nosko vyzval zdravotníkov, aby sa hlásili na regionálnom veliteľstve vo Zvolene

Ilustračné foto

Kotleba porušil karanténu, odišiel z bytu pred jej ukončením

Nasadol do auta a odišiel do straníckej centrály.

Marian Kotleba na súde.

Ak neabsolvujú test, správca bytového domu im hrozí zrušením nájmu

Správca hovorí, že išlo iba o jeden bytový dom vo Valaskej, kde vlastníci a nájomcovia bytov nerešpektujú nariadenia vlády v súvislosti s ochorením COVID - 19. Za nešťastnú formuláciu sa ospravedlnil.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Primátor Hattas: Situácia je v Nitre veľmi kritická, chýbajú lekári

V pätnástich dedinách budú testovať len jeden deň.

Už ste čítali?